Osamelý intelektuál po sedemdesiatke, pisárka s nádherným zadkom, jej milenec a text. Pisárka krúti nad textom hlavou. Nuda, skutočný život je úplne iný.

Slovensko najviac ovplyvňujú politici. Oni prijímajú zákony, oni tvoria či ničia reformy, oni rozširujú či zužujú dosiahnutú slobodu. Ale o mnohom rozhodujú celkom iní ľudia. Ktorí?

Bolo logické, že krátko po Novembri vstúpili do politiky „nepolitickí“ ľudia. Bola to doba, v ktorej mali s oficiálnym fungovaním verejného priestoru skúsenosť iba kariérni komunisti, a všetci ostatní boli v tomto smere začiatočníci.

Za komunizmu sme od oficiálnych médií nečakali žiadne zázraky. Pripadalo nám normálne, že šírili komunistickú propagandu, a ak občas aj pobavili, bolo fajn. To,

od hovorkyne Ligy proti antisemitizmu. Stálo tam: „Ve dnech 24. – 25. února 2008 jsem spolu s

Nepriatelia národaPoslanci, ktorí nepodporili Lisabonskú zmluvu, konali protinárodne – povedal to predseda vlády a pritakával mu predseda parlamentu. Týmto jediným výrokom sa Slovensko vrátilo o 12 rokov dozadu.

Sviečková manifestácia bola jediným a

prišli českí neonacisti provokovať rovno na miesto bývalého koncentračného tábora pre Rómov v

je román, kde sa dočítate niečo úplne zásadné o svojej existencii. O existencii človeka, ľudstva, civilizácie, planéty. Napísal ho najuznávanejší súčasný americký spisovateľ Cormac McCarthy (v origináli vyšiel roku 2006, v češtine 2008).

Zvažujem, či to nezaváňa banalitou a