Korupcia na Kube je jedným z kamienkov v mozaike problémov, z ktorých vzišla terajšia kríza vlády. Štátne orgány nemôžu uplatňovať zákon, pretože ho v príliš veľkej miere obchádzajú samy a vo všeobecnosti prižmurujú oči. Za trestný čin korupcie bývajú potrestaní tí štátni úradníci, ktorí sú „nepohodlní” a sú odsunutí z úradu z dôvodov, ktoré sa nie nutne zlučujú s verejným záujmom.

V poslednom čase veľa počuť o novinároch popravených teroristami. Porozprávam vám však iný príbeh. O zabitom novinárovi obvinenom zo spolupráce s teroristami.

Chceme sa s vami podeliť o naše každodenné boje. Dúfam, že náš nárek zasiahne svet. Sme ako slepec z Jericha (Mk 10, 46 ‒ 52), ktorý nemal čo vyjadriť, ale jeho hlas žiadal Ježiša, aby sa nad ním zmiloval. Aj keď niektorí ľudia ignorovali jeho hlas, iní ho počuli a pomohli mu. Spoliehame sa na ľudí, ktorí budú počúvať!

Prímerie je krátkym časom medzi vojnou a mierom. Alebo medzi mierom a vojnou. Ináč povedané, je pauzou, od ktorej povedie cesta k mieru alebo k vojne. A keďže Rusko je dnes vypočítateľné len vo svojej nevypočítateľnosti, kladieme si dve otázky – čo urobí a čo máme urobiť my.

V Šoprone sa už celé týždne spomína. Podujatie strieda ďalšie podujatie, stretnutia, konferencie, slávnosti. V novinách, rozhlase a v televízii spomínajú bývalí vládni aj opoziční politici a historici analyzujú otvorenie hranice pred 25 rokmi.

Keď som bola mladá, uvažovala som, prečo, keď krajine hrozí vojna, ľudia neutekajú z ohrozených území. Neskôr som pochopila, že niekedy je možné ujsť, inokedy nie.

Ak máte záujem o profesionálnu reklamu, musíte sa obrátiť najmenej na tri firmy – na grafika, tlačiareň aj lepičov. Ľudia z Kanovits Media majú naopak všetko pohodlne pod jednou strechou, čo pre zákazníka predstavuje výhodu.

Je historik, píše vzrušujúce historické romány, ktoré sa odohrávajú v stredovekej Byzancii. Ako libertarián kritizuje smer, ktorým sa uberá jeho vlasť a Západ. Britský spisovateľ Richard Blake.

Som ročník 1958, generácia bruselského EXPA, potomok povojnového mieru. A predsa sme sa najčastejšie s chalanmi hrávali na partizánov a všetci sme chceli byť Nemci. Bola to čisto estetická voľba. Držali sme samozrejme „našim“, srdcom sme tí partizáni boli, ale poškuľovali sme po nemeckej disciplíne a po ich dokonale ušitých uniformách, ktoré sme poznali len z filmov, vymývajúcich naše osemročné mozgy.

Celý dospelý život pre mňa Ukrajina neznamenala nič. Vedel som, že existuje a občas som čítal hororový príbeh o mafii, ktorá si neberie servítky. Potom sa začala neznáma krajina búriť a médiá boli plné obrazov a správ, ktoré sa nedali ignorovať. Netušil som, že sa môj príbeh čoskoro pretne s príbehom ľudí z oboch strán majdanských barikád.