Keď sa povie Daniel Lipšic, vybaví sa obraz politika, v ktorého kariére stále prevažujú klady nad zápormi. To je na Slovensku veľká vzácnosť. Žiaľ, radikálny krok, ku ktorému sa nedávno odhodlal ? založenie vlastnej strany ? ho môže tejto výnimočnosti ľahko zbaviť.

Začínal ako prokurátor na konci socializmu a tvrdí, že vtedajšia odbornosť prokuratúry bola podstatne vyššia než teraz. Neverí, že novopoverení psychiatri sa chcú v prípade Hedvigy Malinovej dopracovať k pravde. Advokát Roman Kvasnica.

Otázku, ako ďalej po zdrvujúcej porážke vo voľbách, si v týchto dňoch nekladú len opoziční politici v SDKÚ či Daniel Lipšic. Diskutuje sa aj vnútri Sulíkovej SaS. Aj keď menej dramaticky a vo väčšej tichosti. Ale možno je to len povestné ticho pred búrkou.

Na otázku moderátora relácie Lampa Štefana Hríba, či sa inšpiroval Martinom Lutherom Kingom a Obamom, odpovedal Daniel Lipšic, že ani nie, že vychádza zo sna každého človeka, ako urobiť život svoj a svojej rodiny, komunity lepším, zo sna, pri ktorom by mala ľuďom skrsnúť nádej na lepší život, na lepšie, krajšie Slovensko a dodal, že Slovensko by malo byť krajinou, kde štát aj politici pomáhajú ochrániť nie oligarchov, ale slušných ľudí. Sen o krajine nie je v slovenských politických dejinách ničím novým. Dá sa dokonca povedať, že je ich kľúčovou témou.

V nedeľu 27. mája opustili KDH dvaja podpredsedovia, Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. Ich odchod ponúka otázku: dokedy sa táto najstaršia slovenská moderná strana môže ešte štiepiť?

KDH je po sneme a pri troche zjednodušenia sa dá povedať, že je na tom presne tak, ako bolo pred snemom. Aká budúcnosť čaká v tejto strane Radoslava Procházku?