Vonkajší tlak na opozíciu, aby proti Ivanovi Gašparovičovi postavila silného prezidentského kandidáta, je pochopiteľný. No objednávka na „protificovského“ prezidenta je trochu falošná. Ten môže mať význam iba ako autorita so silnými názormi. Je to teda úrad pre Ivetu Radičovú či

Parlament po niekoľkomesačných debatách schválil zmeny v dôchodkových zákonoch, predložené ministerkou práce a sociálnych vecí Vierou Tomanovou.

V opozičnom tábore začínajú, už aj oficiálne, padať prvé mená prezidentských kandidátov. Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš minulý týždeň vyhlásil, že jediným kandidátom, o ktorom jeho strana uvažuje, je Iveta Radičová.

Pred tridsiatimi rokmi bol vyhlásený nový štát. Mal byť výsledkom tisícročných snáh, mal stáť na cyrilo-metodských tradíciách a mal ctiť slobodu. Esej o tom, ako to dopadlo, napísal Peter Zajac.

Je hľadanie novej vládnej väčšiny dobrým krokom? Môže byť referendum úspešné? V ňom sa ukáže, ako vážne to s predčasnými voľbami myslia občania. Pravicovo a jednoznačne demokratický volič bude mať vo voľbách veľmi ťažký výber. Súčasná moc bojuje o svoje prežitie a občania tiež. Vlády Roberta Fica viedli k poklesu našej životnej úrovne o 10 %.

Slovenská republika má tridsať rokov. Princípy slobody sa doposiaľ podarilo zachrániť. Inštitúcie sú však nedobudované, vracajú sa otázniky nad budúcnosťou aj tiene minulosti. Dokážeme spracovať svoju históriu tak, aby sa znova a znova neopakovala? Dokážeme to urobiť triezvo a pritom bez sebanenávisti?

Témou, o ktorej je potrebné sa rozprávať, je nielen plán a možnosti, ako sa zbaviť závislosti na monopolných dodávkach energií, z ktorých je financovaná vojna, ale aj akcelerovanie témy znižovania energetickej náročnosti na Slovensku.

Na dezolátskych stránkach opäť ožil jeden z najstarších hoaxov vôbec – ten o bielej dodávke, ktorá kradne deti na orgány. Táto mestská legenda (tak sa tomu hovorievalo) je tu s nami už od 60. rokov, len pôvodná verzia bola „čierna sanitka“. Je zaujímavé, že jej veria práve tí, ktorí majú schopnosť prešibane odhaliť sprisahania zákerných elít na celom svete.

Nedeľný čas popoludňajšieho čaju sme dlhé roky (od roku 1957 hlboko do šesťdesiatych rokov) trávili „U Radiča”. Na svätú omšu sme chodili do „Trojičky” (chrám svätého Jána z Mathy), doma na Kolibe bol slávnostný nedeľný obed a potom sa išlo na prechádzku na Kamzík.

Po voľbách bude táto krajina ešte viac rozdelená a bohužiaľ si nebudeme viac dôverovať. Je tu rozosiatej strašne veľa nenávisti. V rozoštvávaní v ničom nezaostávajú mnohé strany bývalej vládnej koalície za stranami opozície.