Mäso sa na našom stole udomácňuje čoraz častejšie. Vyberáme si z rôznych druhov, dá sa už natrafiť na skvelú jahňacimu, baraninu, dokonca už ani starené steaky nie sú problémom. Obchádzame však radi jednu delikatesu – vnútornosti.

Mnohí z nás na dovolenkových potulkách v Stredomorí istotne narazili pri roztopašnom hodovaní na čudné zelené tobolky. Ponevierali sa v šalátoch a omáčkach podávaných k mäsu a rybám. Všetci ich poznáme pod záhadným menom kapary.

Sezónu jarných piknikov nám pekne pokašľalo daždivé počasie a chlad. Azda si ju však teraz s priateľmi vynahradíme, keď budeme robiť to, čo je vraj medzi ľuďmi vyspelého, civilizovaného sveta najobľúbenejšie – pražiť mäso nad rozžeraveným uhlím.

Začína sa máj, blíži sa čas piknikov a polihovania na tráve. Málokto však tuší, že sa popri tom voľkaní medzi zeleňou dá aj celkom slušne najesť. Alebo minimálne si zaobstarať suroviny na jarný šalát.

Možno sa vám už raz stalo, že pred vami v nejakej reštaurácii pristálo jedlo, kde na vrchole minimalistickej kompozície trónili zvláštne biele útvary. Boli štíhle, boli krehké a čašník im hovoril jednoducho – enoki.

Málokto ich pozná a ešte menej ľudí ich aj skutočne jedlo. Pričom v sedemnástom storočí sa u nás pripravovali ako na bežiacom páse a preskočili v obľúbenosti aj zemiaky. Malé, nevzhľadné hľuzy, ktorým sa hovorí všelijako, no najčastejšie topinambury.

Je len veľmi málo potravín na svete, ktoré sú vyslovene modré. Vraj nám touto farbou príroda dáva na známosť: „Pozor, nejesť! Obsahuje plesne a jedy.“ V niektorých prípadoch však príroda urobila skvelú výnimku. Ako napríklad pri slivkách.

Mnohí by ako odpoveď na otázku, ktorý nápoj je na svete najrozšírenejší, radi videli pivo či víno. Niktorí zas dobré epresso. Všetci sú však vedľa ako tá jedľa. Najstarší a prirodzene najobľúbenejší je čaj.

Prídete do reštaurácie, pozeráte sa do vkusne zostaveného jedálneho lístka a zrazu vás chytí panika. Neviete si totiž vybrať a máte chuť dať si naraz všetko. Čo teraz? Čo v takejto ošemetnej situácii robiť?

Môžu sa Francúzi s Talianmi nafukovať, koľko chcú, už dávno neplatí, že len ich kuchyňa je tá najvycibrenejšia a najzaujímavejšia. V poslednom čase ich totiž začína výrazne dobiehať na prvý pohľad strohá, no v chuti prekvapivo rafinovaná Škandinávia.