Nemcov a islamisti? Ruské úrady zatkli piatich mužov podozrivých z vraždy lídra opozície Borisa Nemcova. Hlavným podozrivým je Zaur Dadajev, ktorý bol spolu s ďalším mužom aj oficiálne obvinený. Traja ďalší zadržaní obvinení hneď neboli. Dadajev sa k vražde priznal. Ako motív svojho činu uviedol to, že Boris Nemcov urazil proroka Mohameda, keď sa vyjadroval k útoku na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo. Situácia vyvoláva veľa pochybností.

Už dávno nefajčím, pijem príležitostne, z facebooku som ušla, ale závislosť sa krčí v žilách ako skrytý zápal a zrazu po vás chňapne. Odkedy mám ten múdry telefón, hltám všetky správy, aj tie, ktoré mi na nič nie sú, len čo syn zaspí, vytiahnem ho z vrecka a čítam a čítam. Nie je to skutočné čítanie. Nenasýti. Je to ako žrať čipsy. Obsedantná činnosť. Svokra zas fičí na bulvári a televízore. Citlivá, starosvetská osoba. Už vo dverách nám oznamuje, s tou zvláštnou iskrou v oku: „Dávali reportáž z detskej chirurgie, mali tam na polici vyoperované predmety, najnebezpečnejšie sú sponky, čo sa deťom v brušku otvárajú!“

Košice sú tento rok Európske hlavné mesto kultúry, Bratislava je zas Európskym hlavným mestom vína, pretože od 10. do 12. mája sa tu bude konať prestížna vinárska súťaž Concours Mondial de Bruxelles.

Nuž tak Iveta Radičová kandidovať za prezidentku nebude. Lebo je vraj v politike málo slušnosti a úcty a bola by to z jej strany zase len obeť. A po skúsenostiach s premiérskou funkciou sa už obetovať nechce.

Už je to tu zas. S letným počasím sa Slovensko opäť mení na jeden veľký skanzen, kde sa to krojovanými postavami len tak hemží. Nastal čas letných festivalov, tých folklórnych obzvlášť.

Minulý týždeň sa na internete rozpútala vášnivá diskusia. Spisovateľ Michal Hvorecký vo svojom článku Čo spája Hlina napadol podnikateľa a aktivistu Alojza Hlinu. Ten mu zase pohrozil súdom. Hvorecký sa ospravedlnil. Do sporu sa vložil aj politik Ondrej Dostál, ktorý sa postavil na Hlinovu stranu. Ako sa na to dnes pozerá Michal Hvorecký?

Tu, z perspektívy žaby rozhliadajúcej sa na Slovensku, by sa zdalo, že sudcovia mdlého umu a s morálnou výbavou hodnou zbojníckej búdy, sa vyskytujú húfne iba na Slovensku, ale nie je to tak. Zdá sa, že sa podobné kvality skrývajú aj pod parochňami britských sudcov (a ak je to tak aj v konzervatívnej Británii, tak to tak musí byť asi už všade).

V Bratislave sa konali oslavy 68. výročia Slovenského národného povstania. Nechýbala recitácia. Robert Fico spája SNP s "meruôsmym rokom", Pavol Frešo zase s rokom 68 a 89.

Prepáčte mi tú naivitu – ako človek, ktorý celý život narába so slovami, som si myslel, že ak sa názov nejakej spoločnosti končí na -stav, tak tá spoločnosť niečo stavia. A aby to niečo postavila, zamestnáva desiatky, stovky kopáčov, bagristov, betonárov, lešenárov, murárov, montérov, žeriavnikov, skrátka stavebných robotníkov. V prípade Váhostavu som sa zmýlil. To bodré heslo Váhostav neváha, stavia, s ktorým spoločnosť napochodovala na stavenisko nášho prvotnopospolného kapitalizmu, znie dnes trochu inak, zato pravdivo: Váhostav nestavia, stavajú preň a zaň iní a Váhostav ich akurát privádza na mizinu. Na Slovensku sa tomu hovorí ozdravenie firmy.

Pre Rómov príliš biela svojím správaním, pre bielych zase príliš čierna farbou svojej pokožky. Takto nejako by sa dalo jednou vetou vyjadriť životné rozpoloženie Janette Maziniovej, ako o ňom píše vo svojej autobiografickej knihe Cigánka.