Logá sú zaujímavá vec. Napríklad taký Renault, v Košiciach vraj mestské zastupiteľstvo chce autá tejto značky vďaka kosoštvorcu zakázať... ale veď o tom si už písal... tak, tak...

Slovensko patrí do skupiny krajín, označovaných ako emerging markets. Aspoň v hudbe. Sme tam spolu s Indiou, Balkánom či Juhoafrickou republikou. Presný zoznam neexistuje, vychádzam z odborných konferencií, kde sa preberá hudba. Často ide o neuveriteľnú zmes akéhosi metafyzicko-patafyzického rozprávania úplne o ničom, čo sa však tvári ako porada expertov NASA a Bajkonuru, od ktorej závisí budúcnosť ľudstva.

Ľubica Orechovská je výborná herečka. A veď bodaj by aj nebola, pochádza zo slávneho Mistríkovho rodu, nové priezvisko získala svadbou s mojím spolusediacim z gymnázia Petrom Orechovským. Ľubica hrá vo filme Občiansky preukaz jednu z hlavných úloh. Spolu so sestrou Zuzanou. Hrajú colníčky. V Komárne, za socializmu. A prehliadajú osobné veci rodiny jedného z hlavných hrdinov tohto famózneho filmu.

O chvíľu idem na odovzdávanie hudobných cien RadioHead Awards, ktoré udeľuje Rádio FM. Hudobné ceny, ktoré odovzdáva jeden z okruhov verejnoprávneho rozhlasu. Dve veci, ktoré sa mi zdajú nezmyslom, sa spojili do jedného večera a ja tam idem a hľadám dôvod, prečo.

Neprehľadná situácia, ulice premenené na bojovú zónu, kamene letiace vzduchom, mačety, palice a krv, stupňujúce sa násilie, cielene aj voči zahraničným novinárom. Egypt sa v piatok, v čase našej uzávierky, ocitol na prahu občianskej vojny. Odhady hovoria o viac ako tristo mŕtvych.

Práve som sa vrátil z hudobného festialu Sziget. Bolo tam celkom chutne, jedinou prekážkou dobrého gastrozážitku bola hudba. Nie „oficiálna“, ale tá valiaca sa zo všetkých stánkov.

My sme tu doma. Hrajme fér a s úsmevom za Slovensko. Dve kampane na to isté. Dva pohľady, ktoré vystihujú našu krajinu úplne parádne. Radi sa označujeme za národ holubičí. Radi sa pýšime svojou pohostinnosťou. Radi vravíme o mierumilovnosti. Zároveň zbožňujeme silu. Svätopluk tasí meč. Rež a rúbaj do krve. Plagáty s usmiatou infantilnou nezábudkou, nabádajúce na fér hru a k tomu, „aby sa hokejoví fanúšikovia na Slovensku cítili príjemne a v budúcnosti sa k nám vrátili spolu so svojimi rodinami a priateľmi“, je skutočne podarená...

Pamätáte sa, ako dederóni (bývalí obyvatelia NDR, poznámka pre mladších) vyhrávali kedysi všetky možné športové súťaže? Vyhrávaš v športe, propaguješ socialistickú vlasť. Ako už vieme, stál za tým často doping.

Politická kultúra ako „umenie umenia spravovať štát“ je zaujímavá kulturologická disciplína, ktorej sa v ostatnom čase venuje veľká pozornosť (spojenie v ostatnom čase mi napadne vždy na hovníku, inak používam spojenie v poslednom čase ako ostatných päť miliónov obyvateľov okrem hlásateliek, zamestnancov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a Mária Gešvantnera).