Priateľstvo je cenná vec. Jedna z najcennejších. Priatelia nám pomáhajú zvládať radosti tohto sveta. Pokračovať by sa dalo všelijakými peknými metaforami, i metaforami ako z textov slovenskej pop music. V poslednom čase ma zaujala nová kategória priateľov. Hodí sa na ňu viac názvov. Imaginárni priatelia. Dôkazoví priatelia. Priatelia ako argument. Fascinuje ma ich neuchopiteľnosť, pritom sú vždy k dispozícii, vie ich byť, koľko treba a akých treba. Priatelia podľa potreby. Priatelia na ohurovanie. Priatelia potrebnej rasy, sexuálnej orientácie, národnosti.

Keď náš prezident hrá na fujare americkým Slovákom, keď posielame slovenské knihy do Srbska, ak sa chválime, koľko nás na tom svete je, je to v poriadku. Keď to isté robia naši susedia, je to zrazu zločin.

Nový primátor Budapešti vyrúbil festivalu Sziget nájom za ostrov Obuda desať miliónov eur. Pán Tarlós, prvý primátor Budapešti za stranu Fidesz, bol kedysi starostom práve časti Obuda. Už vtedy sa snažil festivalu skomplikovať život, ako sa dalo, napríklad bizarnou snahou zakomponovať do zmluvy zákaz propagovať minority, ktorú zastavil až tamojší ústavný súd.

Aj keď sa môže zdať, že najdôležitejšie sú na Slovensku rôzne budovy, všetko napokon závisí od toho, kto ich napĺňa a zapĺňa. Keď sme prišli na novoročný obed našej agentúry do reštaurácie Jasmín na Židovskej ulici, čakala nás veľmi smutná správa. Zomrel Arpád Vincze.

Svetozár Stračina by oslavoval sedemdesiatku. Keby žil. Takto ju oslavujeme len my. Bez neho. Bože, ak by tu bol, to by bola oslava. Nemyslím na oficiality. Predstavujem si jeho byt nad Štefánkou. Hudba, víno, debaty. Nepoznám nikoho, kto by s ním dokázal držať krok. Ako napokon vo všetkom. Málokto si ctil detail tak ako on.

V septembri 1990 založili dvaja londýnski dídžeji Jonathan More a Matt Black vydavateľstvo Ninja Tune, ktoré sa stalo domovom hudobníkov rôznych žánrov a zároveň zárukou kvality pre množstvo ľudí s otvorenými ušami.

Rozbehla sa bookovacia sezóna. Alebo bukovacia? Poslovenčene vyzerá toto slovo smiešne, hlavne ak bukujete niečo dubové. Terminologicky to pripomína drevospracujúci priemysel, pričom však ide o priemysel hudobný.

Neviem, či ide o nový trend, alebo som o tom predtým nevedel, ale v Európe je čoraz viac festivalov, ktoré prezentujú nové kapely a namiesto veľkého priestoru sú v kluboch. Novej a dobrej hudby je toľko, že sa pomaly ani nepomestí do všetkých tých kúzelných priestorov od maličkých zatuchnutých pivničiek až po prerobené divadlá.

Žijeme v časoch mnohosti slov a ich neustáleho, snáď až exponenciálneho nárastu. Zároveň sa tiež slová strácajú. Často sú to dôležité slová, používajú sa ale tak voľne a vo významoch často protichodných, až stratia akýkoľvek význam. Verejnú debatu potom skôr zahmlievajú, ako rozjasňujú.