Kam smerujeme? Je nová generácia schopná brániť slobodu? Čo je dobro a čo je zlo? Čo prevažuje a prečo by aj novinári byť nositeľmi nádeje?

Šprtáci sa pozastavovali nad názvom Spenglerovej zásadnej knihy (Zánik Západu). Podstatný však nie je názov, ale metóda a závery Spenglerových úvah.

Je mi osmasedmdesát let a chystám se na druhý břeh. Netuším, co tam je, pravděpodobně nic. Tuším ovšem, odkud budu odcházet – ze světa, ve kterém se opět láme duch doby. Říkám – opět, protože živá paměť nepustí.

Úprimný rozhovor s porevolučným politikom, sociológom, autorom mnohých publikácií, ktorý je jedným z mála žijúcich preživších holokaustu, Fedorom Gálom o voľbách prezidenta Českej republiky, klesajúcej podpore Ukrajiny, slovenských politikoch a nezadržatelne blížiacom sa konci jeho života, po ktorom by sa „chcel stať súčasťou celku“. ​

Prečo je presvedčený o výraznom víťazstve generála Pavla v českých prezidentských voľbách, čo chce poradiť Slovákom pred blížiacimi sa predčasnými parlamentnými voľbami, kedy sa môžu vrátiť bývalí komunisti a príslušníci ŠtB do verejného života a čo si myslí o svojom konci života, ktorý sa podľa jeho slov nezadržateľne blíži? Bývalý politik, sociológ a osobnosť, ktorá vie nastaviť pravdivé zrkadlo Českej a Slovenskej spoločnosti Fedor Gál.

Jednou z kontroverzných postáv našich dejín je Alexander Dubček. Dodnes si mnohí ľudia kladú otázku, či bol hrdinom alebo zbabelcom. Ako sám vravieval, bol človekom ako každý iný. Bol životný príbeh lídra Pražskej jari naozaj taký obyčajný? Začal sa písať v Uhrovci, na rovnakom mieste, kde sa narodil aj Ľudovít Štúr.

Každý deň žijem Izraelom a pýtam sa, čo sú to za ľudia, ktorí sympatizujú s agresorom? Ako je to možné, že teroristom niekde vo svete aj tlieskajú a kde robíme chybu, že sa nedokážeme brániť?

Hrozbu fašizmu treba brať smrteľne vážne vždy. O to väčší problém je, keď s nimi hlasujú demokratické strany. Všetky červené čiary sa už prekročili a z hlasovania s fašistami sa pomaly stáva bežná rutina.

Pravda a láska nikdy nezvíťazí nad lžou a nenávisťou. Dôležitý je však ten zápas. Dobré a aj vražedné mýty vytvárame my ľudia.

Národní mýty jsou často jen skrytý nacionální egoismus, alibi pro politické obchodování a víra v kulturní konstrukty po záruční době. Současně však vidíme kolem sebe lidi, kteří otevírají svá srdce, mysli, příbytky, peněženky… potřebným. Tváří tvář přetlaku mudrování, komentářů, informací a svědectví o veřejném prostoru existuje vlastně jediná podstatná otázka, kterou bychom měli klást sami sobě: udělali jsme, s ohledem na svoji pozici a roli ve společnosti, co jsme měli a mohli udělat?