Dá sa zhodnotiť stav demokracie dnes a pred polstoročím? S otázkami, ktoré tam smerujú, sme sa obrátili na niekoľkých inšpiratívnych ľudí, ktorých myšlienky už v minulosti odzneli v priestore .týždňa. Prinášame vám ich odpovede.

Kriminálni zločinci patria do basy. Nieto o čom debatovať. Politici, ktorí myslia iba na seba a „svojich“ ľudí, bez ohľadu na záujmy spoločenské, často dokonca v priamom rozpore s nimi, nepatria do politiky.

Máme voľby na dostrel a vo verejnom priestore unisono voláme: „Zachráňme demokraciu!“. Mám k tomuto chvályhodnému úsiliu tri poznámky.

Keď sa pozrieme na predvolebné Slovensko poriadne, neujde nám jedna skutočnosť, ktorá by mala vyvolávať vážne obavy. Mám na mysli absolútnu a dokonalú absenciu akejkoľvek hlbšej myšlienky. Verejný priestor je dnes tak vyprázdnený ako snáď ešte nikdy.

Fedor Gál sa v nedávnom rozhovore s Karolom Sudorom (Nad Slovenskom som zlomil palicu, svoje šance lacno a zločinne premrhalo) vyjadril o Denníku N a o .týždni spôsobom, ktorému rozumieť nie je jednoduché. Ani potrebné.

Blíži sa Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. S Fedorom Gálom hovoríme o tom, ako aj obyčajná zapálená sviečka pomáha zachovať pamäť. O odvahe a ochote pomáhať. O skutočnom patriotizme.

Kam smerujeme? Je nová generácia schopná brániť slobodu? Čo je dobro a čo je zlo? Čo prevažuje a prečo by aj novinári byť nositeľmi nádeje?

Šprtáci sa pozastavovali nad názvom Spenglerovej zásadnej knihy (Zánik Západu). Podstatný však nie je názov, ale metóda a závery Spenglerových úvah.

Je mi osmasedmdesát let a chystám se na druhý břeh. Netuším, co tam je, pravděpodobně nic. Tuším ovšem, odkud budu odcházet – ze světa, ve kterém se opět láme duch doby. Říkám – opět, protože živá paměť nepustí.

Úprimný rozhovor s porevolučným politikom, sociológom, autorom mnohých publikácií, ktorý je jedným z mála žijúcich preživších holokaustu, Fedorom Gálom o voľbách prezidenta Českej republiky, klesajúcej podpore Ukrajiny, slovenských politikoch a nezadržatelne blížiacom sa konci jeho života, po ktorom by sa „chcel stať súčasťou celku“. ​