Rozhodnutie skrátiť v rozpočte na rok 2015 finančné zdroje pre Slovenskú akadémiu vied je výrazom príkreho rozporu medzi slovami a skutkami. Slová hovoria jedným jazykom o podpore vedy a skutky druhým o jej deštrukcii. Ficova vláda našla priam štúdiový spôsob, ako sa dajú tie isté peniaze vziať dvakrát. V návrhu rozpočtu najprv SAV peniaze vzala, aby ich dala na vedecké projekty, potom jej časť vrátila, čím zase vzala obratom peniaze na vedecké projekty pre všetky vedecké a vysokoškolské pracoviská.

Niektoré mestá majú podzemný život. Odohráva sa v metrách, tuneloch či podzemných pivniciach. Sú to priestory víťazstva ľudského ducha nad kameňom. Ale Havana nie, Havana, to je iný prípad. Havana je nadzemné mesto s minimálnym podzemím. Ale zato na strechách domov, aj na tých najviac nemysliteľných strešných priestoroch, povyrastali malé domy, kúpeľne, prasacie chlieviky a vtáčie búdky. Akoby všetko hore nad budovami bolo možné a zároveň istým spôsobom nedosiahnuteľné.

Sociálnodemokratická vláda nás „učí platiť rozumný podiel daní“. A na politikov prepojené skupiny sa presne z týchto peňazí už dávno naučili beztrestne kradnúť. Nikdy ma nezaujímalo, za koľko nakupuje zemiaky reštaurácia, kam chodím obedovať. Ale pri nemocniciach musím riešiť, za koľko obstarali CT a koľko zas preplatili na chlebe.

Martin Štrba má november plný premiér. Minulý týždeň spolu s výstavou Slovenská nová vlna uviedol v Bratislave svoj dokumentárny film vlna vs. breh, tento týždeň sa zas ako kameraman predstaví v Michálkovom filme Pohádkář.

Nie je nič malichernejšie ako tieto liberálno-konzervatívne vojny, ktoré zas zaplavili internet po videu s Mariánom Kuffom. Je mi z nich nanič, pretože sú také zbytočné a stoja iba na obmedzenosti na oboch stranách. V našej hudobnej kapele sme všetci bezbožníci. Nechodíme do kostola. Naša viera tu je, ale nedokážeme ju definovať nábožensky. Stalo sa nám však, že nás začali v kláštore počúvať mnísi. Jedného pekného dňa sme sa opatrne zoznámili a odvtedy si navzájom vymieňame baktérie – v duchovnom zmysle.

Sedím na ozrutnom pni zrezaného buka. Poddávam sa nástojčivosti slnka, ktoré mi pomedzi konáre priviera viečka. Ťaženie dreva po kalamite a nakladanie na V3-esku je otrocká robota. Ale keď sa nás pred Vianocami zima opýta, čo sme robili v lete, už máme odpoveď. Teraz však auto odviezlo drevo do kláštora, a tak máme prestávku. Tu na pni je nenormálna pohoda, svieži závan lesa v príjemnom polosne mi listuje v myšlienkach. Prehrabáva správy posledných dní: Ako si užiť leto bez peňazí, Výfukových plynov pribúda, Máme tu civilizačný úpadok, Kanibal Suaréz dohral, Be zák bol chvíľu s pápežom, Babiša zachránil kamarát z Štb... atď...

Nebojácni kresťanskí spoluobčania zas odvážne dvihli hlavy a postavili sa proti zlu – v metalistických textoch na festivale Gothoom. Ešte som nepočula o tlupách metalistov, ktoré by napádali ľudí, rabovali kostoly či reálne niekoho ohrozovali. A čo mi pamäť siaha, na tie desiatky metalových koncertov, ktoré sme v Stoke usporiadali, si spomínam ako na akcie najslušnejších baránkov božích, ktorí síce v sále ručia ako stádo rozzúrených muflónov, ale keď bolo po všetkom, sami si po sebe pozbierali smeti!

Vo svete spotrebiteľskej elektroniky sa štartujú nové preteky. Módne firmy pridávajú do svojich produktov čoraz viac technológií. Tie technologické sa zase chcú čoraz viac páčiť. Kde sa stretne Apple s Louis Vuittonom?

Tak zase priletel 17. november a doniesol so sebou niekoľko otrepaných refrénov a aj nejaké nové – nepochopiteľné. Donekonečna sa opakuje, že komunisti mali visieť na kandelábroch a všetko by dnes vyzeralo inak. Ktorí komunisti, prosím vás? Tí reformní, tí kariérni, tí starí, alebo tí čerství? Veď ich bolo ako červených kariet toť v Prahe na námestí! Čo mi pamäť siaha, v tom rozklade z osemdesiatych rokov už nebolo hrdinstvom ani len nevstúpiť do SZM. Ja som do SZM hrdinsky nevstúpila a nikto si to ani nevšimol!

Móda nikdy nebola moja téma. Približne raz ročne na mňa okolie začne tlačiť, že by som si mal kúpiť niečo na seba. V chvate nakúpim niekoľko vecí, a potom ich nosím dovtedy, kým nie sú samá diera a ja zase nezačnem vyzerať ako vandrák. Proces sa opakuje.