Traja tenori, opera či pop? Čo tam po obsahu, forma, jedine forma je skutočne dôležitá. Na rozdiel od obsahu, forma dáva veciam tvar. Obrazne i doslova ich priestorovo vymedzuje a v konečnom dôsledku ich ukazuje takými, aké sú. Nie ako sa javia. Na to je práve obsah, na budenie zdania, na ilúzie, na falošnosť aj na bohapusté nehorázne lži.

Dievčatká tancujúce brušné tance nadchýnajú porotcov talentovej šou, obecenstvo radostne tlieska, pyšné matky sa dívajú zo zákulisia a ja cítim síru.

Nikdy nechodím v noci, možno o pár rokov, ako zaslúžilý prostatik, budem musieť v noci vstať a ísť. Len raz som sa zobudil, vstal a šiel, a kým som bol preč, spadla zo steny polica preplnená knihami na posteľ, z ktorej som vstal a šiel.

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.

Mužský pár v Let´s Dance je skvelá téma, kontroverzná, nevyčerpateľná, také čosi sa samo píše, preto to necháme svojmu osudu a vrhneme sa na to dôležité. Tí šuhaji ilustrujú, čo už všetci dávno vieme. Komerčné televízie fungujú mimo morálnych kategórií a ukazujú všetko, čo im legislatíva dovolí.

Za pád Železnej opony sú zodpovedné Hviezdne vojny, ten film myslím. Svet je v marazme pre židovsko-boľševické sprisahanie. Nežnú revolúciu zinscenovala ŠTB, aby sa komunisti udržali pri korytách. Cunami v Japonsku spôsobili čínske experimenty s regulovaním počasia.

Fanúšikovia, fanovia, nerdi, geekovia, otaku, trekkies, trekkers, questers, kartičkári, scifisti, mangáči, a tak ďalej, majú mnoho rôznych mien, žiadne nie je dostatočne široké, aby ich zastrešilo všetkých. Navzájom sa nikdy nezhodnú, ale rozumejú si lepšie, ako s tými zvonku.

Niečo visí vo vzduchu a nebude to rádioaktívny spad. Pokiaľ sa človek vedome nebráni, na iné, ako na Jóbove zvesti už ani nenarazí. Nedá sa inak pristupovať k svetu a uchovať si dôstojnosť, len cez masku irónie a sarkazmu. Tvár sa krčí od úsmevu, ale v očiach ho niet, len nekonečný smútok občas prerušený zlovestnými plamienkami zadosťučinenia. Akoby tie oči vraveli: všetko je zle a dobre vám tak, nech to všetko zhorí v pekle.

Vľavo, príliš vľavo, povedal mi kamarát, vystupujúc z auta a prv, ako stačil pokračovať, skočil som mu do reči a začal som sa vehementne brániť.

Tak nám vraj končia koncesionárske poplatky. Alebo ešte nekončia, ale skončia, lebo už ich oficiálne zrušili, a teraz treba počkať, kým to začne platiť. Fajn, človek si povie, kruh sa uzatvorí, netreba tým verejnoprávnym vydriduchom našich ťažko našporených anineviemkoľkojetoterazpresne eur.