Nájdených 759 výsledkovpre výraz „mníchov“
Zoradené podľa
.týždeň

Stepfordské paničky, Onassis vs deti

.richard Debnár .časopis .lifestyle 12.09.2011

Umenie lásky. Čo už k nemu dodám ja – osemnásť rokov ženatý otec dvoch detí? Slávny autor Kámasútry, mních Vátsjájana, to napísal jasne. Okrem polohovateľného sexu objavil, že muži chcú pôžitok a ženy peniaze. Asi nemal deti.

.týždeň

Letné ragú z Provensálska

.jozef Koleják .časopis .lifestyle 05.09.2011

V kuchárke od Escoffiera ho budete hľadať márne, aj keď je to biblia francúzskej kuchyne. Keď má však niekto spomenúť nejaké typické francúzske jedlo, vďaka podarenému animovanému potkanovi si suverénne spomenie práve na ratatouille.

.týždeň

Lásku treba zažiť

.štefan Hríb .časopis .rozhovor 17.07.2011

Do diskusie .týždňa na Pohode prijali pozvanie pražský biskup Václav Malý a trnavský arcibiskup Róbert Bezák.

.týždeň

Požehnané pivo

.jozef Koleják .časopis .lifestyle 26.06.2011

Ak sa nejaký váš známy zasníva pri slove Brusel, neľakajte sa. Nemusí to byť hneď vybíjaný byrokrat, len obyčajný labužník. Toto mesto má viac reštaurácií s michelinskou hviezdou ako Paríž a v krčmách najlepšie pivo na svete.

.týždeň

Cesta z mesta

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .téma 25.06.2011

Každý vie, aké historické udalosti sa spájajú s miestami ako Devín, Nitra, Banská Bystrica, Bratislava či Martin. Čo vám však napadne, keď sa povie Fiľakovo, Dobrá Voda, Ľubochňa, Hronský Beňadik či Kláštor pod Znievom?  

.týždeň

Zabudnite na turka

.elena Akácsová .časopis .lifestyle 12.06.2011

Dlhé roky sa u nás pila len zalievaná káva, nie celkom správne označovaná ako turecká, turek. Pri degustácii a hodnotení kvality sa zalievaná káva stále používa, my si s ňou však už nemusíme kaziť žalúdok, žlčník ani umelecký dojem.

.týždeň

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 01.05.2011

Kultúra zvukového a obrazového podmazu mi vždy bola ukradnutá. Relaxačné hudby, pozadia na mobily, screensavery, shitný „výťahový” džez, prosto všetka tá vata bez ksichtu, bez gulí, bez názoru, bez farieb, vyprodukovaná len preto, aby nerušila.

.týždeň

Barmská nesloboda – a čo my na ňu?

.zuzana Mojžišová .časopis .film 22.01.2011

V Česku na filmovom festivale dokumentárnych filmov dostala snímka Barmský VJ (video journalist) švédskeho režiséra Andersa Ostergaarda špeciálnu cenu Václava Havla.

.týždeň

Ako pomôcť Srbsku?

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma 26.09.2010

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.