Alchymistom sa to nepodarilo, conquistadorom áno. Neobjavili síce kameň mudrcov, ale objavili miesta, kde si mohli nabrať zlata, koľko len dokázali odniesť. Keď všetko odniesli, začali hľadať ďalšie také miesto. To najbájnejšie však nikdy nenašli.

Klasicky školený spevák, džezový saxofonista, huslista zo Slovenska a hráč na lutne. Táto zdanlivo nesúrodá štvorica hudobníkov prekračuje s ľahkosťou hranice epoch, štýlov i žánrov. Vďaka festivalu Konvergencie vystúpi The Dowland Project začiatkom júna v Bratislave a Košiciach.

V utorok, 22. mája nás úplne nepripravených zastihla šokujúca správa: zomrela výtvarníčka, hudobníčka a priateľka mnohých z nás, Bety K. Majerníková.

Napriek úpornej snahe slovenských komerčných televízií sa tradičný sitcom u nás neteší najlepšej diváckej povesti. Česť výnimkám, ale ani Priatelia či Krok za krokom sa nedajú reprízovať donekonečna. Slovenské komediálne seriály sú, aké sú, a ak sa dovezie niečo zaujímavejšie, tak to pochová buď dabing, alebo experimentovanie s vysielacím časom. Navyše sa nám, ak nie sú priamočiaro smiešne, nezdajú vtipné. Preto sme ich viac nevideli, ako videli, a nevravíme o tuctových produkciách na pár sezón, ale o sitcomoch, ktoré bežali takmer celú dekádu (napríklad Scrubs).

Pred časom som mala možnosť kráčať po našom meste s jedným americkým profesorom. Keď si na to spätne spomeniem, zaráža ma, koľko pozitív som okolo seba dokázala podvedome aj vedome vnímať. Zaráža ma to najmä preto, lebo som ešte nedávno chcela napísať pesimisticky ladený článok o meste, ktoré akosi ustrnulo samo v sebe.

„Toto nie je čas na bilanciu, toto je čas na bodku,“ znie prvá veta glosy Petra Zajaca z predpredminulého čísla .týždňa. Tiež mám pocit, že sa kamsi vytratila kontinuita na rok 1989, solidarita generácií, étos v politike. Príliš veľa marketingu, hier s médiami, gest a rečí.

Hrdinovia? Pionieri ľudstva? Možno. Talentovaní, mimoriadne schopní, psychicky odolní, cieľavedomí piloti. Mali šťastie, boli v správnom čase na správnom mieste. Ale boli to a sú len ľudia z mäsa a kostí.

Aké je miesto Roberta Fica v dejinách slovenskej politiky? S kým ho možno porovnať a koho by chcel napodobniť?

Dlho ho na našich stoloch nebolo vidieť a dodnes na ňom ešte nemá také miesto, aké by si zaslúžil. Pričom len neďaleko od nás, v Taliansku, je pomaly národnou zeleninou.

Ako sa tak rozprávam s našimi muzikantmi a ľuďmi okolo hudby, často sa bavíme o presadzovaní v zahraničí, o snoch spojených s hraním po svete, o scénach, z ktorých prirodzene vyčnieva anglická a americká, lebo ak niečo vymyslíte, máte šancu byť v tom najlepší, a to hlavne ak ste svojím výmyslom posadnutí. Súčasťou debát je aj to, kto to má ľahšie, kto ťažšie. Z vlastného pozorovania môžem povedať, môžeme ďakovať osudu, že sme na Slovensku.