Archaická. Banálna. Citobôľna. Domácka. Efemérna. Fádna. Glorifikovaná. Hendikepovaná. Chudobná. Ideologická. Jednofarebná. Krotká. Lajdácka. Malátna. Nečítaná. Odvrhovaná. Provinčná. Rozporuplná. Sentimentálna. Ťažkopádna. Umelá. Vágna. Zabudnutá. Slovenská literatúra.

Niečo sa stalo. V posledné roky taká obľúbená fráza – že slovenský film živorí alebo ani neexistuje – už neplatí. Tento rok bude mať premiéru štrnásť hraných filmov a veľa zaujímavých dokumentov. Čo sa stalo, že sa slovenský film prebral k životu?

Predseda vlády má rôzne kvality, ktorými dokáže aj po 15 rokoch v politike prekvapiť. Napríklad sa ukazuje, že má neuveriteľne vyvinutú schopnosť excelentne investovať. Až takú dobrú, že kariérou politika hádam plytvá svojím talentom.

Vinica, ktorú nadobudol predseda vlády na konci dlhej reštitúcie v roku 2002, zaiste nemá, ako naznačoval Mikuláš Dzurinda, parametre „slavkovského tunela“.

Vo svete literatúry existuje v posledných desaťročiach niekoľko úkazov, ktoré napriek tomu, že sme už takmer všetko videli, počuli, čítali, vyvolávajú ešte nefalšovaný údiv.

Poviedka Ihla Dušana Mitanu vyšla prvý raz v poviedkovom súbore Nočné správy v roku 1976. Keď som robil v roku 1987 výber Mitanových poviedok

V máji koncert Bobbyho McFerrina, v júni koncerty Lennyho Kravitza a Santanu, v júli Pohoda, v jeseni premiéra novej Havlovej hry v SND, niekedy v priebehu roka vydanie veľkých románov Daniela Heviera a Dušana Mitanu.

Zatiaľ čo haiku je akýmsi bonsaiom poézie, najmenšou literatúrou, kde je dej, obsadenie i pointa skoncentrovaná na minimálnu plochu, je – aforizmus.

Zrejme ani Slovensko neminie zákon zakazujúci fajčiť v