Opozičným stranám kladie podmienky, ostro ich kritizuje, no tvrdí, že s nimi chce vládnuť a skončiť éru Roberta Fica. Strany Za ľudí a Spolu sú podľa neho „menej charakterné"​, Štefunko je „tunelár“​, ktorému by išiel po krku a KDH to má "nahnuté". Šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Na jar 2019 vymenil na čele Progresívneho Slovenska Ivana Štefunka. Svoje predsedníctvo začal porážkou Smeru vo voľbách do Európskeho parlamentu. Odvtedy preferencie PS/Spolu pozvoľna klesajú a dobieha ich strana Andreja Kisku Za Ľudí.

Exminister zahraničných vecí hodnotí slovenskú diplomaciu, pôsobenie našich europoslancov a priznáva, že z nadchádzajúcich volieb a najmä vývoja po nich, má obavy. Ľudia sú podľa neho príliš znechutení.

Na parlamentných voľbách pokladám za najpodstatnejší kontext, v ktorom sa konajú: vražda Jána a Martiny prebudila masové protesty, zrodilo sa hnutie Za slušné Slovensko a vďaka spoločenskému tlaku je v kresle prezidentky Zuzana Čaputová.

Dankova zlá kampaň dostala ďalší úder, Fico už nedokáže nastoľovať témy a Kiska má podľa TIS menej transparentnú kampaň ako Kotleba. Vybrali a okomentovali sme najdôležitejšie momenty z kampane za uplynulý týždeň.

Predseda Smeru-SD Robert Fico vyhlásil, že nechce na Slovensku žiadnu ucelenú moslimskú komunitu a nechce, aby „títo ľudia“ menili charakter štátu.

Stretnutie sa odohralo na podnet bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, na ktorom bol aj vtedajší predseda vlády Robert Fico.

Strana Za ľudí sa definitívne rozpadla. Mária Kolíková a šesť poslancov vstúpilo do poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. Obdobie nerozhodnosti a vajatania sa skončilo a pred koalíciou stoja nové výzvy a najmä rozhodnutie, čo ďalej.

Odchod šiestich poslancov zo strany Za ľudí bol poslednou kvapkou za touto stranou a jej jediným cieľom je zachovanie statusu Veroniky Remišovej ako ministerky. Rozpad hrozí aj ďalšej strane, a to Progresívnemu Slovensku. Zatiaľ čo jedna strana zápasila so svojou líderkou, ďalšia strana rieši úplne iný problém – kto vlastne bude straníckym lídrom.

Za mrežami strávil v komunistickom Československu 16 rokov a štyri dni – jeden z najdlhšie zatvorených politických väzňov. Dobroslav Pustaj, ktorého nedožitých 90 rokov si pripomíname, sa dočkal skutočného uznania až po smrti.