Jedna z najväčších záhad je chémia a fyzika politických strán. Z oboch predmetov som mával jednotky-dvojky, mal som totiž šťastie na učiteľov, napríklad taká pani profesorka Beďatšová, tá bola úplne úžasná, opravené písomky som od nej dostával s pomaľovanými pankáčmi a inými postavičkami a s rozličnými divnými komentármi.

Mám rád predvolebný čas. Páči sa mi, ako sa veci vyjasňujú. Páči sa mi, ako sa väčšinou potvrdí, že kto bol za prostitúta raz, je ním aj druhý raz, kto spieval komunistom, ten im o dvadsať rokov zaspieva rád znova, kto spieval Mečiarovi, rád zaspieva Ficovi čiže Mečiarovi v mladšom vydaní. Som rád, že v tomto napríklad taký Pavol Hammel nesklamal a potvrdil svoju povesť.

Paco de Lucía je meno gitaristu, ktoré je synonymom hudobného štýlu flamenco. Slovenskí fanúšikovia budú mať možnosť uvidieť túto absolútnu špičku svojho žánru už o niekoľko týždňov naživo.

Absolvovali sme úžasnú konferenciu. Festivaly medzi sebou väčšinou súťažia, snažia sa všemožne prilákať umelcov, preplácajú sa a podobne. Úplne iná atmosféra je ale medzi ľuďmi, ktorí sa starajú o bezpečnosť.

Únava z demokracie. Diktát konzumu. Zlyhanie reálneho kapitalizmu. Prehnané ilúzie. Spojenia, ktorým nerozumiem, už vôbec nie v súvislosti s Nežnou revolúciou. Nie som unavený z demokracie, som z nej nadšený.

Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala má u mňa výsadné postavenie. Keď sme boli ešte malí a tatko nás vodil po koncertoch vážnej hudby, moc ma to nebavilo. Prečkať čas nám pomáhali rôzne tajné pantomimické stvárňovania počúvaného, v čom bol veľmajster môj brat Marián, zvlášť obľuboval akordeonistky.

Hip-hopu som sa nevenoval riadne dlho. Myslel som si, že ma v ňom už nič neprekvapí, potvrdením bola aj výnimka v podobe Beneho a jeho projektov, ktoré sú všetky zaujímavé, dobré, osobité a majú v sebe nejaký zvláštny spodný prúd, ktorý sa nedá celkom uchopiť, a to sa mi na ňom páči.

Bratislava, vzpínajúca sa odjakživa HZDS i Smeru, je rituálne osedlaná starým Slovákom Svätoplukom.

Začala sa každoročná International live music conference v Londýne. A ako vždy, hneď riadnymi dopletencami. Na úvod sme sa pochválili, aký sme dôležitý priemysel. Čísla ohurujú. Príjem sa zvyšuje. Ceny lístkov tiež. Honoráre umelcov astronomicky. Obrovské zamyslenie, prečo nie je hudba dotovaná, keď je taká dôležitá. Príklad – film.

Sedenie, alebo státie? Keď som bol mladší, tak koncerty na státie takmer neexistovali, lebo neexistovali kluby. Väčšinou sa hralo v kinosálach, kulturákoch a podobne.