Nórsko je jedným zo zakladajúcich členov NATO. Ako vníma bezpečnosť Európy a sveta? Eivind Vad Petersson je štátny tajomník ministerstva zahraničia Nórskeho kráľovstva a prijal pozvanie .týždňa na rozhovor.

Vtipná príhoda o tom, ako aj tie najtriviálnejšie súčasti každodenného života môžu byť spochybnené irelevátmi a záchodovými investigatívcami.

V4 ako nadnárodný formát na posilnenie solidarity a bezpečnosti v strednej Európe sa stala nadbytočnou, keďže Maďarsko a Slovensko zaujímajú čoraz viac proruské postoje, ktoré sú v rozpore s postojmi Poľska a Česka.

Kompletná parlamentná opozícia chce odvolať vládu. Žilinka namiesto svojej práce sa pletie študentovi do života.

V priemere strávime v práci 90-tisíc hodín, čo je približne tretina nášho života. Pracovné prostredie, firemná kultúra a vzťahy na pracovisku majú pritom výrazný vplyv na to, ako sa cítime.

Mladík na gymnáziu zavraždil dve osoby.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Malé mestečko Mülhausen-Habsheim bolo 26. júna 1988 miestom konania leteckej prehliadky. Návštevníci sa mali na čo tešiť, pretože vrcholom programu mali byť dva nízke prelety úplne nového Airbusu A320. Dokonca malo ísť o prvý let s pasažiermi. Airbus sa objavil na obzore a ponad trávnatú pristávaciu plochu letel neuveriteľne pomaly a nízko. Lietadlo preletelo ponad letisko a všetci čakali, že začne stúpať k obletu letiska. Namiesto toho zmizlo v lese za hranicou dráhy a o niekoľko sekúnd začal k oblohe stúpať čierny dym. Úplne nový Airbus A320 havaroval.

Zaznievajú diskusie, kam Slovensko patrí. Časť ľudí hovorí, že Slovensko patrí jednoznačne na Západ, iná časť poškuľuje po možnosti, že by sme mohli byť mostom medzi Západom a Východom, a tretia časť hovorí, že by to najlepšie išlo s Moskvou. Čo tým ľudia myslia? A kam teda naozaj patríme? Peter Zajac a František Mikloško.

Carlo Maria Cippola (1922 – 2000) bol taliansky historik, ktorý napísal viacero zaujímavých prác z oblasti hospodárskych dejín. Venoval sa napríklad spoločenským a hospodárskym dôsledkom epidémií.