Mohol to byť príjemný a podnetný víkend. Niekoľko zrelých a úspešných ľudí v starom vidieckom dome kdesi vo východonemeckom Brandebursku. Nie je núdza o víno a spoločné spomienky hostí – nakoniec, spomienky plynutím času (podobne ako víno) získavajú na hodnote.

Hovorí o podzemí, ale nie je archeológom starých čias. Jan Konzal, tajne vysvätený biskup a výrazná osobnosť pražskej obce tzv. mlčiacej cirkvi (Ecclesia Silentiae), spomína na dejiny cirkevného podzemia, ale z inej pozície, ako sme zvyknutí. S triumfálnym comebackom po období útlaku nemá skúsenosť.

Vojny medzi svokrami a nevestami sú obľúbenou témou pokleslej literatúry. Catherine Cussetová vo svojom románe dokazuje, že ani tento predsudok nie je univerzálne platný. Skvelá budúcnosť má ďaleko od humoresky, ktorú by mohli zneužívať svadobní zabávači.

Marie NDiaye je dcérou francúzskej matky a senegalského otca, ktorý sa krátko po jej narodení vrátil do Afriky. Debutovala v osemnástich, v roku 2001 dostala literárnu cenu Prix Femina za román Rosie Carpa. Tri mocné ženy jej pomohli ešte k významnejšej Prix Goncourt za rok 2009. Krásna ebenová spisovateľka dnes žije s manželom a deťmi v Berlíne. Vyjadrila sa, že „utiekla“ do tohto slobodomyseľného mesta pre negatívnu energiu prezidenta Sarkozyho.

Nedemokratický režim oprávňuje na aktívny odpor. Je to stav vojny, zbraňami pritom nie sú len slová a vnútorné presvedčenie. Ani v komunistickom Československu to nebolo ináč.

„Krajina na okraji“ je dnes nevyhnutne v centre pozornosti. Nech sa na Ukrajine deje a bude diať čokoľvek, poznanie dejín je a bude najlepší spôsob, ako sa zorientovať.

V čase, keď sa nostalgia v knižných príbehoch stala tuctovým a únavným artiklom, sú Karvašove spomienky na detstvo v Banskej Bystrici zázrakom, zjavením a nečakaným literárnym klenotom.

Spiritualita s liečivým účinkom zostáva často len príťažlivým snom a vzdialeným ideálom. O to zaujímavejšie je stretnúť v knižnom rozhovore mnícha, ktorý vyznáva terapeutickú silu viery a nepohŕda komplexnosťou ľudskej existencie.

Sme rozmanití, a pritom takí rovnakí. Kniha Martina Rychlíka Dějiny lidí (Academia 2023) hovorí o univerzálnych kultúrnych javoch ľudstva a dokumentuje fascinujúcu pestrosť, ktorá sa odohráva na spoločnom základe. To je dôležitý predpoklad porozumenia.

Od Mexika po Nižné Ružbachy sú rodiny rozdeľované pracovnou migráciou. Rozdielne sú ekonomické tlaky a okolnosti. Rovnaký je smútok a osamelosť tých, ktorí zostávajú doma. Môže to priniesť vôbec niečo pozitívne? Alebo je tento znak globalizovanej ekonomiky jednou veľkou psychologickou a rodinnou katastrofou?