Ako sa to všetko začalo? Prvé stretnutie, začiatok spoločnej histórie, zrod lásky. Aj v starobe žijú spomienky na začiatok vzťahu. Áno, niekedy bývajú aj živšie ako tie novšie zážitky.

V Matúšovom evanjeliu sa píše: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho...“ Ako zaobchádzať s konfliktmi? Ako reagovať na chyby, zlé správanie, zraňovanie?

Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Prečo hovorí o utrpení? Tá otázka nás sužuje odjakživa. Prečo je tu tak veľa nezmyselného utrpenia?

V Jánovom evanjeliu čítame: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.“

„Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ Pri týchto Ježišových slovách mnou vždy trhne. Viem celkom iste: Áno, toto sedí!

Tieto slová patria k Ježišovým najznámejším: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Stalo sa z nich takmer príslovie.

„Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.“

V Jánovom evanjeliu čítame: „No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal.“

Orient mal a až dodnes má pekný zvyk zaželať si na privítanie aj na rozlúčku pokoj. Už som o tom raz písal.

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“