Samit EÚ o utečencoch bol skutočne núdzový. Zvolaný pod tlakom humanitárnej krízy, plný neobratných pokusov o ľudskosť a až príliš obratných snáh o únik pred zodpovednosťou. Výsledkom je otáznik, ktorý visí nad utečencami aj nad zjednotenou Európou.
A znovu jedno referendum prevrátilo hore nohami celú krajinu. V júni sa britskí voliči rozhodli odhlásiť svoju vlasť z Európskej únie; teraz tesná väčšina Kolumbijčanov odmietla mierovú dohodu s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC). Je to skok do tmy – a možno aj naspäť do nekonečnej vojny.
Vláda jeho veličenstva rozhodla, že cudzí experti sú cudzí experti a takí sa nebudú podieľať na procese brexitu. Nesmú už teda vláde radiť, ako brexit vykonať.
Britskou premiérkou sa minulý týždeň stala žena – Theresa May. Pre Britov to nemusí byť zlá správa. Keď sa pozrú do svojich dejín, nájdu v nich niekoľko výrazných ženských vládkyň, ktoré dokázali krajinu vytiahnuť aj z ťažkej krízy jednotnejšiu a silnejšiu.
Mnohí Rómovia zo Spiša pocítia brexit na vlastnej koži. Stovky rodín už roky žijú a pracujú v anglických mestách, najmä v Sheffielde. Obávajú sa v Bystranoch či Markušovciach, že prídu o prácu a zárobky?
Cameronovo odovzdanie moci Mayovej bolo príkladom elegancie, slušnosti, zdvorilosti a demokratickej kultúry. Veľká Británia je naozaj najstaršou demokraciou.
Briti chcú dokázať svetu, že prosperovať sa dá aj mimo EÚ. My, ktorí sme zostali dnu, nesmieme dopustiť, aby politici zneužili situáciu. Či už sa volajú Le Pen, alebo Juncker.
Robiť si srandu z blonďatých je rovnaký nezmysel, ako hádzať všetkých politikov menom Boris do jedného vreca. Ale nového britského ministra zahraničných vecí si preklepnúť treba.
