Rok 2020, tak sa mi zdá, zanechá v mysliach ľudí na Slovensku (v Česku, Poľsku, Maďarsku,...) virtuálny pomník, sochu...

Počas sviatku Jom ha-šoa, Dňa pamiatky na holokaust a hrdinstovo, sa čítajú mená obetí holokaustu. Jedným z týchto mien je aj Vojtech Gál, otec Fedora Gála. Ten vytvoril na pamiatku svojho otca aj všetkých obetí holokaustu text s názvom Pochod smrti pre kapelu Drť.

Tridsať rokov je o tretinu dlhší čas, než mala na svoj rozvoj prvá československá republika. Masarykov a Štefánikov štát sa za tých dvadsať rokov stal symbolom demokracie a kultúry. Čím sme sa za tridsať rokov stali my?

Za slobodu sme v Novembri, pred ním ani po ňom nebojovali. Dostali sme ju ako (nezaslúžený) dar. Bolo to ako sen.

Časové okno posledných tridsiatich rokov bolo šťastné, pre Slovensko výnimočné obdobie – a november 1989 bol jeho hviezdnym časom. Dnes sa však uzatvára.

Už vyše desať rokov pripravujú diskusné večery Stredoeurópske fórum. Tvrdia, že na to, aby sme neostali uzavretí vo vlastných problémoch, potrebujeme počúvať, o čom hovoria ľudia vonku a kam sa uberajú ich diskusie. Marta Šimečková a Andrea Puková.

Pôvodné zadanie z pražského Keplerovho gymnázia znelo „Putá“.

Na hodinách sociálnej psychológie sme sa učili, ako pôsobí davová psychóza: IQ ľudí v dave klesne na hodnotu jeho najprimitívnejších členov. Tí ostatní, ak si to uvedomia, prinajmenšom stihnú odísť. To preto sa na demonštráciách rozbíjajú výklady, hádžu dlažbové kocky, demolujú autá...

Ja sa stotožňuje s náboženstvom, komunitou, postojom, kultúrou, pozíciou, ideálom, módou, nahromadenými poznatkami, skúsenosťami. Ja nechce byť osamelé a neisté, túži po bezpečí.

je podtitul knihy, ktorú napísal Ervin Laszlo (Pragma, Praha 2005). Jej hlavný titul je Ákášické pole. Ervin Laszlo je ozajstná celebrita. Maďarský emigrant, pôvodne huslista, neskôr filozof samouk, systémový teoreti k, expert na riešenie problémov Sever – Juh, člen expertného tímu prognóz pre Európu a svet.