Je logické lámať nad demokratickým potenciálom Slovenska palicu? Nie. To, čo spôsobilo pád mečiarizmu, nám môže pomôcť znovu. Osviežme si pamäť.

Čo znamená prehra demokratického tábora v prezidentských voľbách? Je možné obnoviť nádej a vrátiť Slovensko do tábora slobody? Na otázky Eugena Kordu odpovedajú Štefan Hríb a Martin Mojžiš.

Slovensko si zvolilo za prezidenta Petra Pellegriniho. Čo to bude znamenať, už mnohí tušíte. Vláda nebude mať žiadnu protiváhu, a tak Robertovi Ficovi nebude už nič stáť v ceste za ovládnutím našej krajiny. Ivan Korčok sa však stal nositeľom veľkej nádeje. Bude dôležité, čo s ňou urobí on a čo s ňou urobíme my ostatní.

Korčokovej kampani nie je čo vyčítať. Bola veľmi dobrá. Čakal som však, že nevyhrá. Teraz bude záležať na tom, ako naloží s hlasmi voličov, ktoré získal. Jeho rozhodnutie môže zásadne ovplyvniť, ktorým smerom sa Slovensko o niekoľko rokov vydá.

Ivan Korčok zatiaľ nevie, čo bude v blízkej budúcnosti robiť. Teraz prichádza podľa neho čas, keď „oni majú všetko“ a budú musieť začať plniť očakávania voličov.

Prezidentské voľby sa skončili, vyplavili hlbokú frustráciu, no aj tá pomaly uplýva a za ňou sa vynára otázka ako ďalej.

Druhá prehra demokratických síl po sebe vyvolala pochopiteľný smútok a únavu, ale aj trochu nepochopiteľné obviňovanie tých druhých a prikrášľovanie seba. Toto ale nie je hra na lepších, toto je zápas o slobodu.

Prezidentské voľby sú za nami, nedopadlo to podľa našich predstáv, ide sa ďalej. Ďalej ideme nielen my, ale aj vláda so svojím valcom. A vo vzduchu je až príliš veľa emócií.

Vyhral Peter Pellegrini. Áno, slušnosť a kompetentnosť teraz prehráva - a zdá sa, že na Slovensku tradične. Ivan Korčok sa o ne pokúsil a ukázal, že boj o demokratické hodnoty je nevyhnutný, nech dopadne akokoľvek.

Ivan Korčok sa zatiaľ nachádza na druhom mieste.