Aby bolo jasné: Roberta Fica pokladám za horúceho favorita prezidentských volieb. No ani najpopulárnejší slovenský politik nemá v druhom kole istotu. Minimálne v jednom ohľade bude totiž na tom zrejme horšie ako Ivan Gašparovič, nudný víťaz z roku 2009.

Švédska Kráľovská Akadémia tento rok udelila Nobelovu cenu za chémiu Martinovi Karplusovi, Ariehovi Warshelovi a Michaelovi Levittovi.

Niet ministra, o ktorom by sa v súvislosti s klientelizmom nehovorilo viac než o Ivanovi Uhliarikovi. A niet poslanca, ktorého meno by sa v súvislosti s korupciou neskloňovalo častejšie než meno Andreja Ďurkovského. Jednoducho – KDH má vážny problém s morálkou.

V stredu večer odvysielali Televízne noviny na Markíze príspevok nazvaný Vojna medzi arcibiskupmi. Išlo o emotívne ladenú vyše dvojminútovú reportáž, ktorá vyznela jednoznačne v prospech Jána Sokola. Niet divu, autorom reportáže bol Ivan Rudolf....

Prezident SR Ivan Gašparovič začiatkom nového roka udelil niektorým osobnostiam slovenskej vedy, umenia, športu i boja za demokraciu, náboženskú slobodu, ľudské práva rôzne vysoké štátne vyznamenania. Má na to právo. Právo má aj na to, aby už žiadne vyznamenania neudeľoval. To by bolo najlepšie.

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

Minister Ivan Mikloš si vôbec nezaslúžil vyjsť zo zrážky s premiérkou Ivetou Radičovou ako víťaz. Hájil neobhájiteľné a jeho dnešná ranná 45 minútová tlačovka tesne pred zasadaním prezídia SDKÚ bola otvorenou vzburou, po ktorej by musel každý minister Dzurindovej či Ficovej vlády odísť.

Vladimír Mečiar sa mýlil takmer vo všetkom, čo kedy povedal. Ale minimálne dvakrát v živote bol prorokom: keď raz o Ivanovi Gašparovičovi vyhlásil, že „jeho danosti mu neumožňujú vykonávať funkciu prezidenta dôstojne“. S odstupom asi 15 rokov sa taktiež plne potvrdila jeho slávna téza, že Ústavný súd je „chorý prvok na scéne“.

Počas minulého a tohto týždňa sa traja moji kolegovia – Jaro Daniška, Martin Hanus a Jožko Majchrák – vyjadrili vo svojich blogoch k odvolaniu arcibiskupa Bezáka. Všetci traja volili uvážlivé slová, ale medzi riadkami to pre Roberta Bezáka nedopadlo práve najlepšie. Tak sa pokúsme ísť ešte o kúsok hlbšie a pozrime sa, čo sa dá prečítať medzi „medziriadkami“.

Na vzácnych miestach, kam ešte noha developera nevkročila, v nádherných industriálnych priestoroch pražskej Meet Factory, sa konal prvý ročník festivalu Magorův Smíchov. Ešte dnes sa spamätávam z jeho atmosféry, hoci to bude už týždeň, a rozmýšľam, ako je možné, že niektorí ľudia dokážu ešte aj po smrti robiť čarovné veci a spájať iných ľudí neuveriteľným, priam zázračným spôsobom. Ivan Martin Jirous, básnik a disident, zvaný Magor, to robil celý život. A tak nie div, že jeho duch sa vznášal celým podujatím v tej najlepšej forme, odvaha, radosť a prajnosť sa dala krájať.