V šesťdesiatych rokoch prišiel do našich kín ruský film Obyčajný fašizmus; strihový historický dokument režiséra Michaila Romma bol jedným z posledných verejných artefaktov krátkeho poststalinského „odmäku“ pred nástupom brežnevizmu.

Združenie katolíckych škôl Slovenska žiada vyradiť zo zoznamu povinného čítania knihu Petra Pišťanka a Dušana Taragela Sekerou a nožom, ...

Zaráža ma tá neznesiteľná ľahkosť, s akou mnohí seriózni politológovia a komentátori otočili o stoosemdesiat stupňov svoj postoj k narýchlo uvarenej vládnej koalícii.

Takmer na deň presne pred 26 rokmi štrajkujúci medici v Bratislave požiadali centrálu VPN, aby niekoho poslala na ich míting s predstaviteľmi Ministerstva školstva.

Slza dojatia sa mi zaleskla v oku pri pohľade na Roberta Fica, blížiaceho sa s kyticou (a s úsmevom!) k zachovalej vyparádenej dôchodkyni.

Verejné obstarávanie. Na Slovensku dnes tento výraz vyžaruje podobnú negatívnu energiu ako slovné spojenie rakovina hrubého čreva.

Martin C. Putna a Ján Štrasser o duchovných koreňoch ruskej kultúry, o prekladoch ruských autorov, o mnohom ďalšom. Moderuje Juraj Kušnierik.

„Už chýba len dúha nad mestom,“ zažartoval Peter Sagan, keď ho predminulý týždeň v stredu nadšene vítalo preplnené hlavné námestie v jeho rodnej Žiline.

Keď v sedemnástom storočí padli Turci na Poniky, v pätnásť kilometrov vzdialenom stoličnom sídle Banskej Bystrici sa to dozvedeli možno o mesiac a možno až o dvesto rokov z básne Sama Chalupku Turčín Poničan.

Najvyšší slovenský demoralizátor (čítaj: odporca moralizovania) Robert F. tvrdo bojoval o to, aby súkromné zdravotné poisťovne na Slovensku skapali a ostala len jedná – tá štátna. Tá, ktorá dnes odmieta preplatiť svojim poistencom Anne Slančíkovej a Júliusovi Pollákovi liečbu liekom jakavi.