Dva zápasy s Bosnou a Hercegovinou – to bola vlastne naša baráž o nádej na baráž. Museli sme v nej získať šesť bodov a hoci sa nám to proti lídrovi skupiny nepodarilo, predsa cítime, že niečo je späť.

Na konci júla 2011 nás v Riu de Janeiro žrebovali do kvalifikácie MS 2014 z druhého európskeho koša na samom konci programu. V osudí boli už len tri loptičky: Slovensko, Ukrajina a Francúzsko. Do skupiny G ku Grécku sme boli vyžrebovaní my. Vyhli sme sa tým skupine s Anglickom a so Španielskom.

Brazília obnovila svoj futbalový kredit. Ukázala, že 22. miesto v rebríčku FIFA je nezmyslom. A zároveň na Pohári konfederácií FIFA potvrdila, že organizácia MS 2014 môže priniesť veľa nuansov.

Odkiaľ ten úspech prišiel a kde sa vzal? Aká sila nás dotiahla do končín, v ktorých sme roky neboli a ktoré mali byť pre nás ešte roky nedosiahnuteľné? Hokejový príbeh 2012 nás v pragmatickej rovine učí základnej pravde športu, že za každým úspechom stojí nielen profesijná, ale aj ľudská kvalita. A v rovine emotívnej nám pripomína čaro nedefinitovateľných vecí medzi nebom a zemou.

Našich najslávnejších olympionikov zachvátila doba bronzová a hrozí, že Slovensko sa z OH 2012 vráti bez najcennejšieho kovu. Londýn nedoprial zlatú slávu Michalovi Martikánovi ani bratom Hochschornerovcom, priniesol len radostné bronzové úsmevy Danky Bartekovej.

Ako zmeniť a zlepšiť mediálne partnerstvo .týždňa s festivalom Bažant Pohoda? Čo urobiť inak a po novom?

Nemáme zlato (tri dni pred koncom olympiády nám v zbierke chýba) a tak sa ako vždy začína polemizovať o slovenskom športe. Proces, ktorý sa opakuje každé štyri roky. Lámeme palicu nad tými, ktorí neuspeli.

Sme v Londýne, na olympiáde, ktorá je zelená, multikultúrna, opätovne po štyroch rokoch symbolizujúca jednotu nášho rôznorodého sveta.

S blížiacim sa koncom každého šampionátu sa pýtame, aký farbami hýril, čo priniesol. EURO 2012 určite nesklamalo. Poliaci aj Ukrajinci sa organizačne vytiahli, ukázali, že aj na východnom fronte je priestor na veľké podujatia.

Pred odletom do Helsínk prehrali sedem z ôsmich prípravných zápasov. V nedeľu 20. mája 2012 boli na 8 minút a 51 sekúnd majstrami sveta! Vyše polovicu finále živili nádej na naplnenie jednej z najväčších senzácií v histórii MS. Rusko nás zastavilo superkvalitou, Malkinom, Sjominom, Dacjukom, neodolateľnou útočnou mašinou.