Keby sa robil celosvetový prieskum znalosti kuchárov, stavím sa, že Anthony Bourdain by bol bezkonkurenčne najznámejší. Pritom on o sebe vždy hovoril, že ako šéfkuchár nebol ktovieaký. Vedel o gastronómii veľa. Lenže svoju slávu nezískal v kuchyni.

Ak je vtáčik v bezvedomí po náraze do skla alebo z akýchkoľvek iných dôvodov, voda do zobáčika ho zaručene dorazí.

Zajtra idem na krátku dovolenku a potom ešte na jednu dlhšiu k rodine. Tak som si povedal, že napíšem len o dobrých veciach. Všetci cítime tú nutkavú potrebu vyhýbať sa zlu, aj keď po nás „chňápe“ na každom kroku.

Myslel som si, že moje kávové a čajové návyky nemôže nič zásadné zmeniť, pretože som k nim roky dospieval: Káva espresso bez mlieka a cukru, niekedy pre zmenu mocca express (koťogo), čaje tak ako sa patrí, kanvička, misky. Veď mám aj certifikát z čajovej školy a niečo odpité.

Je to strašná smola. Žijeme v časoch, keď je enormne dôležité vytváranie azylov ľudskosti, tých príslovečných ostrovčekov pozitívnej deviácie. Pohoda je asi najväčším z nich. To, čo sa stalo včera, asi viete.

Behať sa mi nechce, hýbať sa mi vcelku chce, ale je to ťažké: Keď idem na prechádzku, chce to tak dve hodiny, aby to malo aj nejaký tréningovo-kalorický efekt.

Martin „Majlo“ Štefánik je viditeľný hudobník. Hrá od mladého veku a na veľkých pódiách stál ešte dávno predtým, ako mal 18, spoluhráči mu museli niekedy písať ospravedlnenky do žiackej knižky.

Záujem o duchovno, ktorý sa označuje ako new age, priniesol v prípade niektorých skupín aj záujem o historické slovanstvo a identifikovanie sa s ním. Niektoré z nich majú charakter duchovných spoločenstiev a na svoje aktivity nabaľujú vrstvy ezoteriky, pseudohistórie a niekedy aj úplne fantazijné prvky. Jedným z nich je spoločenstvo s názvom Slovansko-árijské védy. Dôkladne sa ním zaoberal etnológ a antropológ SAV Tomáš Kubisa.

Ešte včera pred jedenástou večer uverejnil jeden zo svojich spomienkových statusov na Facebooku – tentoraz o zájazde súboru Technik do Londýna v roku 1983, ktorý sa po ceste zvrhol na alkoholickú pankáčinu, a potom aj na stretnutie s naozajstným punkom. Takéto príbehy uverejňoval Ľuboš často a rád. Boli skvelé a mnoho z nich použil aj vo svojich knižkách. Potom si ľahol spať, a už neprebudil. Mal 60 rokov.

Ivan Štrpka povodil poéziu po miestach, kde sú náročné, imaginatívne a mnohovrstvové texty málokedy doma. Zatiahol ju priamo do rocku, do hudby Deža Ursinyho.