Vo štvrtok prišiel do kín dokument o vražde, ktorá pred piatimi rokmi odštartovala rozsiahle politické zmeny. Mnohí si vtedy uvedomili, že táto udalosť je čiarou, ktorej prekročenie by sme ako spoločnosť nemali tolerovať.

Je šanca, že voľby dopadnú pozitívne pre Slovensko, pre jeho demokraciu, pre jeho bezpečnosť? Je spoločnosť, postihnutá pocitom ohrozenia, ešte schopná robiť dobré rozhodnutia? Ak áno, skúsme začať od seba.

Borisa Kollára bude v Ríme sprevádzať delegácia viacerých poslancov Národnej rady.

Prieskumy hovoria jasne: vo voľbách by zvíťazili Hlas a Smer. Dá sa to ešte zvrátiť? Kto a ako by sa musel spojiť, čo by sme museli zmeniť v našom prístupe? Sociológ Michal Vašečka odpovedá na tieto otázky a hovorí aj o tom, či sme vôbec moderná spoločnosť.

Novodobá história Slovenska je pretkaná spormi o jeho podobu. Najnovšia demarkačná línia, ktorú sa snaží časť politikov nakresliť, tkvie v umelom delení na tých, ktorí rodiny podporujú a na tých, ktorí sú údajne proti nim.

Do diskusie o vzťahu medzi konzervatívcami a liberálmi na Slovensku a o tom, či sa teraz pôsobením Igora Matoviča na tomto vzťahu niečo mení, sme pozvali aj Františka Mikloška.

Na politickej scéne sa prekračujú červené čiary a iné čiary sa kreslia. Už neoddeľujú antikorupčných od korupčných: kľukatia sa cez témy ako rodina, tradícia, naše, cudzie, iné. Rozčesne sa Slovensko podobne ako v 90. rokoch? Pod lampou so sociológom Michalom Vašečkom.

Ústredný krízový štáb prijal návrh konzília odborníkov a schválil plán štvorfázového otvárania Slovenska. Prvá fáza sa začala v stredu ráno a medzi jednotlivými fázami budú minimálne dvojtýždňové odstupy. O vstupe do ďalšej fázy budú rozhodovať epidemiológovia.

Ján Gálik spoluorganizoval protesty Za slušné Slovensko, dnes pozoruje, že apel, aby bolo Slovensko slušnejšie a kultivovanejšie, zanikol pod nákladom hulvátstva a hrubosti. Dozrel teda čas na to, aby sa obnovila činnosť hnutia Za slušné Slovensko?

O rodine možno hovoriť aj tárať. Možno ju chrániť ako cieľ sám osebe. Alebo z nej urobiť nástroj, heslo v boji o moc či mediálne „zviditeľnenie“. Nemala byť rodina pôvodne chráneným priestorom záväzkov lásky, úcty a odpustenia? Záleží nám ešte na tom?