Na náhrobnom kameni Carla Gustava Junga sú vytesané tri vety. Na pravom paneli: „Prvý človek je zo zeme – zemský.“ Na ľavom paneli: „Druhý človek je z neba – nebeský.“ A v strede: „Vzývaný či nevzývaný, Boh je prítomný.“

„Je večer, pane. Dočkali sme sa večera. Môj priateľ sa usiluje vzbudiť o tom vo mne pochybnosti. A musím priznať, že na chvíľu som zaváhal. Ale neprežil som tento dlhý deň nadarmo a môžem vás uistiť, že jeho program je už skoro na konci. A vám sa ako darí? Ako sa cítite?“ Samuel Beckett: Čakanie na Godota

Čítame vesmír, tú veľkú Božiu knihu: Písmo sväté prítomného okamihu. Čítame sústavne, každým svojím zmyslom; Telo je klavírom, Duch je klaviristom.

V poslednom čase médiami prebehla správa o novom prieskume verejnej mienky, kde sme čítali, že viac ako polovica Slovenska by si priala vo vojne víťazstvo Rusov. Otázka, ktorú si mnohí následnú kladú, je, či ešte vôbec patrím do tejto krajiny?

„Karneval sexuality nás paradoxne vedie niekam ďalej, za hranice pohlavia. Nastane chvíľa, keď jeden či druhý zomrie. Vy na to myslíte ako na pretrhnutú lásku: Ako na tanec prerušený uprostred pohybu.“

„Sotva existuje v ľudskom bytí niečo, čo by umožňovalo človeku získať viac odstupu než humor.“ Viktor Frankl

Nuž, sú chvíle, keď už nič nemám v rukách. Všetko závisí na tom, či niekto pochopí, zmiluje sa a podá mi ruku.

V poslednom čase je zjavne každý deň piatok trinásteho. Zažívame sériu historických udalostí, ktoré v nás oprávnene vyvolávajú úzkosť. Skorumpovaný štát vyvrcholený vraždou Jána a Martiny, po ktorej nasledovala pandémia covidu-19 a teraz vojna. Pri každej z týchto udalostí, keď sa zdalo, že vidíme svetlo na konci tunela, že snáď sa veci začnú hýbať k lepšiemu, tak prišla ďalšia udalosť, ktorá nám nedovolila spočinúť v príjemnej ľahkosti života.

Domov je tam, kde môžem prísť bez toho, aby som vysvetlil, prečo som prišiel. Výrok, ktorý s radosťou opakuje jeden dobrý známy.

Reč je sieť, čo spája mŕtvych so živými, nie sme tu len sami, sme tu spolu s nimi. rastieme ako kvet z cibulky pod zemou, keby nebolo ich, ja by som tu nebol. Tak v nás ďalej žijú tí, čo tu už nie sú, po nových cestičkách starý oheň nesú.