Knihy dokážu byť nesmierne rôznorodé a v mnohom sa líšiť, či už svojou veľkosťou, obsahom, alebo hodnotou. Jedno však majú spoločné: rovnako voňajú. Tie staré však úplne inak ako tie nové.

My, čo čítame .týždeň odzadu, sa na nič nehráme a otvorene priznávame, že máme na Vianociach radi aj ich konzumnú stránku, darčeky. Nezľakneme sa ani najťažšej úlohy prezradiť vlastné tajné želania a napísať cvičný list Ježiškovi.

Nie, nejde o japonský ľúbostný román, ale o kľúčový pár bielkovín, bez existencie ktorých by sa žiadny cicavec na tejto planéte nikdy nenarodil. Áno, vrátane živočíchov druhu Homo sapiens.

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

Túto nepochopiteľnú radu dostal aspoň raz v živote každý, koho niečo ukrutne svrbelo. Ako sa ale dá nepoškrabať, keď je svrbenie už neznesiteľné? A prečo by sme to vlastne (ne)mali robiť?

Traduje sa taká ľudová hlúposť, že vraj „všetko zlé je na niečo dobré“. Samozrejme, ide o exemplárny oxymoron, pretože iba máločo vskutku zlé môže byť naozaj na niečo dobré.

Nemajú radi sivú, ani žiadny jej odtieň. Preferujú bordovú a červenú, a to v malých a intenzívnych dávkach. Chrlia oheň a žiadny plameň im po čase nie je dosť dobrý. Milovníci čili papričiek a kultúra gastromasochizmu.

Názov môže byť zavádzajúci, ale pozor: béčko nie je žiadna druhá liga. Na rozdiel od väčšiny iných vitamínov totiž nejde iba o jednu molekulu. Naopak, ide o vcelku početnú chemickú rodinu.

Miluje tuky a nenávidí radikály. S vodou sa absolútne neráči, hoci rastliny sú jeho kolískou. A takýchto paradoxov vykazuje neúrekom. Vitamín E.

Po minulotýždňovom výbuchu v americkom Texase si zrejme mnoho ľudí položilo otázku: prečo hnojíme výbušninou a prečo sa, naopak, výbušnina používa ako hnojivo? Odpoveď je jednoduchá: lebo dusičnan amónny dokáže oboje. Stačí si len vybrať účel.