Je po 17. novembri, dopadol dobre, a to je čas na radosť. Napríklad z jednej z troch kníh, ktorú sme pripravili pre predvianočný trh. Jej autorom je Martin Mojžiš.

Pri Emilovi Bellušovi je hlavným zdrojom poznania monografia Matúša Dullu Emil Belluš (2010). V komprimovanej (zhutnenej) podobe je kapitolou Dejín architektúry 20. storočia na Slovensku Matúša Dullu a Henriety Moravčíkovej (2002).

Keby ste sa opýtali v Nemecku aspoň trochu politicky gramotného človeka, či je možná spolupráca konzervatívcov a liberálov, začudoval by sa. Spolupráca konzervatívcov (CDU/CSU) s liberálmi (FDP) tvorí základnú os nemeckej povojnovej politiky.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

Čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa pripravili na budúcnosť? Celý svet stojí pred obrovskou premenou a mali by sme vytvoriť spoločnú alianciu ľudí, ktorí chcú žiť v slobodných štátoch.

Ak chápeme kultúru v širokom význame ako súbor prvkov, prostredníctvom ktorých jednotlivci medzi sebou komunikujú v určitom sociálnom kontexte (Geertz), a hodnôt, postojov, presvedčení a vier, orientácií a základných predpokladov, ktoré utvárajú ľudí istej spoločnosti (Harrison/Huntington), architektúra je jej najviditeľnejším prejavom. Historicky utvára prostredie metropolitných a vidieckych miest, obcí, humánnej a prírodnej krajiny.

Izrael podpísal v noci zo štvrtka 9. októbra na piatok 10. októbra 2025 prímerie s teroristickou skupinou Hamas. Málokto tomu veril a ešte menej ľudí verí tomu. že sa prímerie zmení na trvalý mier.

Autor článku pomenúva tri fakty dopĺňajúce názor Štefana Hríba.

Útok na mierumilovnú izraelskú mládež, vraždy a únosy paradoxne možno stoja na počiatku mierového usporiadania medzi Izraelom a Arabmi, ktorí nikdy v mieri s Izraelom žiť nechceli. Ak sa zrealizuje plán prezidenta USA Donalda Trumpa bude to veľká vec. Kde sú riziká a kde nádej?

Juraj Bartusz (1933 – 2025) bol centrifugálny človek. Pohyboval sa od stredu von a čosi ho stále hnalo dopredu. Skúšal stále nové veci, a keď nebol spokojný alebo sa mu zdalo, že vyčerpal ich možnosti, šiel ďalej.