Dala som piecť karfiol a odišla kúpiť víno pre priateľovu mamu a nejakú čokoládu. Keď som kráčala po brooklynskej Piatej avenue, zavrnel mi mobil vo vačku. BBC news: Iránske rakety zasiahli americké základne v Iraku. 

Čo považujete za slovenskú audiovizuálnu udalosť roka 2017? A čo za najväčšie sklamanie, alebo, ako sa ľudovo hovorí, „prúser“? Pýtali sme sa v ankete profíkov, laikov i našich čitateľov. Nešlo nám o vytvorenie rebríčka, ale skôr o zmapovanie slovenskej audiovizuálnej tvorby v tomto roku.

Naozaj sa iba zriedkakedy prihodí, aby filmárovi v ten istý rok uviedli v kinách hneď dva celovečerné filmy, navyše jeden hraný a druhý dokumentárny. V našich končinách sa to pravdepodobne ešte nestalo. Tereza Nvotová je autorkou tohto husárskeho kúska.

Vladimír Mečiar veril, že je spasiteľom Slovenska. Neskôr cítil, že ho národ odkopol. K natočeniu filmu Mečiar viedla Terezu Nvotovú myšlienka, že sa musíme pozrieť do minulosti, aby sme zmenili dnešok.

Úprimne priznávam, nie veľmi ma zaujímalo, ako Tereza Nvotová opíše éru mečiarizmu. Zažila som ju, viem svoje. Ale nezažila som Elektru, ako to tam vyzerá. A to ma zaujímalo.

Tísíce Slovákov dnes tretíkrát vyšli do ulíc, aby protestovali proti chronickej nečinnosti premiéra Roberta Fica. Svoju podporu prišli okrem iných vyjadriť aj režisérka Tereza Nvotová či skupina Živé Kvety. Veľká účasť organizátorom pomohla priblížiť sa k cieľu získať 100 000 podpisov petície.

„Čau Terezo, nechceš jít na Mars?” ozvalo sa z telefónu minulý rok v zime. Na Mars? Jasné, hovorím, zatiaľ čo sedím zababušená v pražskej električke.

Chcela by som byť matkou. Zatiaľ som však len matka Dorota (titul matky Terezy prenechávam svojej sestre…) Moje nepálske deti ma volajú Fulmaya auntie, a ja sa bojím že aj o tento titul prídem. Včera sa nám podarilo zachrániť ďaľších dvoch chlapcov zo sirotinca, v ktorom nie je veľa vecí v poriadku. Našli sme ich mamu a od zajtra budú chodiť do novej internátnej školy v blízkosti bydliska ich mamy, ktorú po mnohých rokoch budú môcť vídať.

Terezka si vždy porozkladala všetky plyšové zvieratká do kruhu okolo seba. Medvedíky, sloníky a najmä koníky. Minimálne 15 kúskov. Niektoré staré, „zožmolkované“, ktoré si pamätali aj mamino detstvo, iné nové, sofistikované... každý víkend tak sedávali v detskej izbe. Terezka im navarila obed, všetko vmalých umelohmotných riadikoch, ktoré mala na ten účel pripravené na poličke. Po obede im zvykla čítať rozprávky. S rešpektom sme ju pritom sledovali. Ja už v ranej puberte, rodičia vo veku, ktorý vidí detstvo ako zázračný, až posvätný čas.

Mala som priam sviatočný pocit, keď som ako dieťa sedela pri telke, a na obrazovke sa objavil v tme svetelný kužeľ a z neho na zem spadol z neba Mr. Bean. V pozadí spieval anglický zbor tú krásnu melódiu, ktorá avizovala 20 minút totálneho záchvatu smiechu. Smiali sme sa všetci. Mama, tato, malá Terezka, ale ja asi najviac a občas som si aj cvrkla.