Opäť je tu deň, kedy si pripomíname obete holokaustu a rasového násilia. Timothy Snyder vo svojej knihe Bloodlands až desivo presne popísal, čo sa udialo na území, ktoré je len kúsok od nás na východ. Pobaltie, Bielorusko a Ukrajina boli svedkami najväčšieho masového vraždenia v dejinách.

Podpis Mníchovskej dohody a následné odstúpenie československých území nacistickému Nemecku patrí medzi najviac diskutované momenty našej histórie. Ako je možné, že sa Československo vzdalo bez boja? Naozaj sa veľmoci dohodli „o nás bez nás“? A v čom sa podobá Hitlerov prístup k Československu tomu Putinovmu k Ukrajine? Odpovedá český historik Vít Smetana.

Kachovku určite vyhodili do povetria Ukrajinci, znie z putinských trúb sociálnymi sieťami. Preboha, prečo? opýtate sa zdesene – lebo obrazy utrpenia, ktoré zo zatopených miest prichádzajú, vám nedovoľujú spýtať sa chladne a neutrálne.

Veľké jarné heslo – spájanie – vyústilo do opaku, ktorý ohrozuje výsledok volieb a budúcnosť tejto krajiny. A neschopnosť spolupráce je prítomná v množstve sektorov tejto spoločnosti. Peter Zajac o historických koreňoch tejto neschopnosti a budúcich nádejach.

Veľa sa v posledných dňoch hovorí o tom, či je zdravé zaháňať Putina do kúta. Či v tom kúte nedôjde k takej eskalácii, ktorú by sme všetci oľutovali. Teda či Putin nerozpúta jadrový konflikt.

Dňa 22. júna 1941 zaútočili ozbrojené sily nacistického Nemecka a spojencov Osi na Sovietsky zväz. Druhá svetová vojna vstúpila do novej fázy, do najničivejšieho konfliktu, aký ľudstvo poznalo. Nejde len o kvantitatívne údaje. Vojnu na východnom fronte chápali obe strany ako konflikt novej kvality – ideologický konflikt. Následky sú dodnes s nami.