V septembri Európska komisia potvrdila poskytnutie pôžičky EÚ pre Ukrajinu vo výške 35 miliárd eur ako súčasť väčšieho úsilia krajín G7 podporiť Ukrajinu. Úverom sa tento týždeň v Štrasburgu zaoberal aj Európsky parlament.

Rusko sa opäť dostáva na kolená, a to dlhodobou vlastnou tvrdou prácou. Na Slovensku by sme povedali, že vlastnou hlavou. Prečo opäť a prečo na kolená?

Nie je bežné, aby sa v jednom týždni objavili v kinách dva slovenské dokumenty. Oba podávajú správu o súčasnom Slovensku, ale akoby nerozprávali o rovnakej krajine. Kým jeden tvrdo kritizuje, druhý nadšene chváli. Máme totiž pekné hory.

Zelenskyj sa informoval o zdravotnom stave Roberta Fica a privítal, že si premiéri oboch krajín telefonovali a dohodli sa na stretnutí vlád.

Inak sa bilancuje súkromne a inak verejne. Inú gratuláciu prednesieme v bezpečí vlastného bytu, inú pred očami divákov. A úplne iný žáner je, ak blahoželanie, laudácia, je súčasne žánrom verejným i osobným. Ale toto iné nemôže byť. Priestor verejný je tu zároveň aj priestorom osobným.

Peter Zajac, Martin Bútora a ja sme sa politicky zasadili zato, aby 1. november 1990 bol Slovenskou národnou radou vyhlásený na Slovensku za štátny sviatok ako „Deň zmierenia – Pamiatka obetiam politického násilia“.

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Po vyčerpávajícím třítýdenním psychodramatu s prezidentem v hlavní roli (Bude? Nebude?) se situace v Demokratické straně převrátila vzhůru nohama a oslík pádí dopředu rychlostí světla.

Spomína sa v ňom prísľub, že spojenci budú naďalej podporovať Ukrajinu v jej „nezvratnej ceste k plnej integrácii do euroatlantických štruktúr vrátane členstva v NATO“. Pre agentúru Reuters to uviedol nemenovaný zdroj.

S Martinom som sa prvýkrát stretol ako študent (on si to asi nepamätá) koncom osemdesiatych rokov v budove Filozofickej fakulty UK na Šafárikovom námestí v posluchárni na piatom poschodí na seminári organizovanom neortodoxnými sociológmi z Katedry sociológie (pravdepodobne) Ivetou Radičovou, Soňou Szomolányiovou a Vladom Krivým.