Už viackrát, a v týchto dňoch novembrových spomienok nadovšetko, som sa pristihol pri tom, že míňam nadmieru energie na prinútenie sa k optimizmu, na „vyžmýkanie“ posledných zvyškov viery v možnosť nejakej zmeny k lepšiemu. Nie zázračného skoku do svetlého zajtrajška. Stačilo by, keby sa prelomil ten bludný kruh prehlbujúceho sa úpadku.

Keď na Slovensku vládol zdanlivo nepremožiteľný mečiarizmus, moc siahla aj na Slovenské národné divadlo a v zápase s kultúrnou obcou prehrala. Zopakuje sa dnes prehra arogantnej moci? V .pod lampou je odvolaný riaditeľ SND Matej Drlička.

Posledné cesty a vyhlásenia Vlády SR nasvedčujú celkom nepokrytému odmietnutiu cesty nastúpenej pred 35 rokmi. Čo získame? Vďačnosť a investície despotov? To je skok bez záchrannej siete.

Slovensko zažíva svoj cyklus boja slobody s neslobodou, teraz k nemu pribudli aj ťarchy v okolitom svete. Ako nerezignovať na dobro a budúcnosť? Cez budovanie komunít? Inšpirácia je v minulosti, ale aj za Atlantikom.

Huliakovci idú odteraz sami za seba. Starosta Očovej si znova pustil hubu na špacír a chronologicky zhrnul, ako s ním Andrej Danko vybabral a jeho stranu dokonca okradol o sľúbené státisíce eur.

Slovensko už od jeho vzniku ovládajú klamstvá. Dnes viac ako kedykoľvek predtým. Politici využívajú lož ako pracovnú metódu. Aby toho nebolo málo, čelíme aj hybridnej vojne, ktorá ohrozuje našu bezpečnosť. Čo sa s tým dá urobiť?

Mohlo by sa zdať, že úlohou opozície je len kriticky kontrolovať vládu. To je ale len časť práce kvalitnej opozície. Rovnako dôležité je pracovať na tom, čo chce opozícia robiť, keď nabudúce vyhrá voľby. Pretože na akékoľvek reformy bude mať po nástupe do vlády veľmi málo času. Rok, maximálne dva. Videli sme po roku 2020, ako vyzerá vláda nepripravených opozičných strán, ktoré predviedli ukážkové zlyhanie pri riadení krajiny. Čo by teda mala opozícia robiť? Ukážeme si to na príklade zmeny postavenia slovenskej generálnej prokuratúry.

Kto sme? Patríme na Východ? Západ? Alebo sme súčasť Východu, ktorý sa omylom ocitol na Západe? Chutí nám sloboda alebo nás fascinujú despocie? Zaujíma nás sloboda alebo radi podliehane brutalite más? A kam to vlastne ideme?

Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pohybujúci sa suverénne v oblasti súčasnej európskej a svetovej kultúrnej antropológie.

Tá Pohoda sa jednoducho nedá nespomenúť. To je to posledné, čo sme chceli/mohli očakávať. Vtedy, keď sa nešťastie stalo prvý raz, na to doplatil aj syn môjho priateľa.