„Kdyby byl život šťastný, myslím, že bych nedělala filmy. Prostě bych jenom byla šťastná," hovorí česká režisérska hviezda par excellence Alice Nellis.
Filmoví režiséri sa delia na dve základné skupiny. V jednej sú tvorcovia so snahou o silnú autorskú výpoveď s dôrazom na umelecké kvality svojho diela. V tej druhej sú režiséri, kalkulujúci s jediným cieľom – zaujať široké spektrum filmových divákov. Ich tuzemským matadorom je Dušan Rapoš.
Na Slovensku sa obvykle pochováva nebožtík alebo basa. Mestská časť Bratislavy je iný prípad, pochovali ju celú. Dôvod? Protest samosprávy a občanov proti výstavbe tzv. viladomov švédskou firmou Skanska.
Dvojdňový festival Zogrod sa v Malej Frankovej konal už po piatykrát a udiveným až zaskočeným dedinčanom predviedol to, čo v tunajších končinách nebýva zvykom: súčasnú hudbu, divadlo, film a tanec.
Je to ako z Kunderovho Žertu. Žarty sa neodpúšťajú. Generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička si dovolil v Budapešti na stretnutí Opera Europe v rámci panelu Kultúra a politika na adresu politikov nejapnú poznámku, že „nanešťastie ešte stále dýchajú“.
„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo,“ hovorí Zuzana Kronerová v úvodnej scéne inscenácie Pozsony Dance Club Divadla Pavla Országha Hviezdoslava.
Inakosť spája. Tak znel slogan 17. ročníka Filmového festivalu inakosti (FFi), ktorý sa snažil verejnosti ukázať, že odlišnosť nie je niečo zlé, ale naopak obohacujúce. „Rešpektovanie a chránenie inakosti alebo rôznych menším je prejavom modernej spoločnosti. Ak ňou chceme byť, tak by to malo byť samozrejmosťou,“ hovorí Richard Stanke, jeden z patrónov podujatia.