Už mi konečne zasa všetko smrdí od dymu. Milujem tú vôňu (aj keď ma minule preto vyhodili z vlakového kupé, že „slečinka, ale takto sa do vlaku nenastupuje, takíto vyúdení, kto to kedy videl, no jaké by to bolo, keby tu každý takto smrdel od dymu?" Slušne som sa ospravedlnila ujovi a vyšla von do uličky. Ako som vychádzala, všimla som si, že z uja strašne tiahne chľast...).

Firma Anja predáva najmä do zahraničia prebytky nášho poľnohospodárstva. Z „prebytkov“ svojich ziskov zas podporuje združenie Návrat či integráciu ľudí z rómskych komunít.

Ráno vstala a vypila malú kávu. Betón v jej dome je ešte stále čerstvý. Magaly, jej dvaja synovia a manžel žijú v dome, ktorý sa ešte stále stavia. Žijú takto už sedem rokov. Steny rastú pomaly, kúsok za kúskom, a rovnako pomaly sa inštalujú rôzne rozvody a vedenia. Každý deň cítia, že koniec toho všetkého je o deň bližšie. Ale každý deň prežívajú aj starosti kvôli tomu, aké materiály zase chýbajú. Dnes im chýba cement a piesok. Dali dokopy peniaze, ktoré ešte majú, a rozhodli sa navštíviť zásobovacie centrum. Zavolali ma, aby som išla s nimi.

Prešiel rok a máme tu zase ramadán. Teda necelý rok, lebo začiatok je vždy trochu posunutý, čo sa každý dozvie prakticky na poslednú chvíľu. Moslimské mesiace majú obyčajne 28 dní, ale všetko to závisí od pozorovania mesiaca. Pred skončením mesiaca Šaban zasadne tu v Islamabáde na streche najvyššej budovy akási komisia, pozostávajúca z niekoľkých najváženejších imámov a bdie nad správnym uplatňovaním moslimských zvykov a zákonitostí. Tí pozorujú Mesiac v noci a hlavný imám ráno oznámi, či bolo vidieť, že sa Mesiac zmenil, alebo nie, a teda či nasledujúci deň je prvým dňom nasledujúceho mesiaca (v tomto prípade ramadánu) alebo treba ešte čakať.

Sleduje ho vlastný sused. Nikto mu to nepotvrdil, nečítal to v žiadnej správe a nemá ani žiadnych kamarátov medzi policajtmi, ktorí by ho varovali. Nie je však hlúpy. Kedykoľvek otvorí dvere na svojom dome, zbadá, ako sa iná hlava vo vedľajších dverách pohne. Keď je vonku pred domom, či už prichádza, alebo odchádza, trikrát z piatich prípadov stretne staršieho muža, ktorý žije v jeho susedstve. Tvári sa, že zase raz polieva. Kvetináče sú pritom plné vody, ale on stále polieva a polieva.

Bez jeho čokoládovej podoby, ktorej sa v istých kateringových kruhoch hovorí aj čokoládová fontána, by sa hádam nezaobišiel žiadny ples a najnovšie už ani nejaká tá lepšia svadba. Bez jej pôvodnej syrovej by zas nevydržal žiadny poriadny Švajčiar.

Videl som dobrý film, samozrejme, okrem Bonda, ten bol výborný. Vlastne aj film, o ktorom idem písať, je výborný. Volá sa Punk in Africa. Samotná kombinácia punku a Afriky je výborná, punk je totiž jeden z najlepších hudobných štýlov a Afrika je zas jeden zo šiestich najkrajších svetadielov. Mimochodom, odpoveď na otázku, koľko je svetadielov, vyzerá jednoducho, ale ani náhodou jednoduchá nie je. Veď si to skúste preskúmať na internete a uvidíte, koľko interpretácií nájdete, zaujímalo by ma, čo by uznal ako správnu odpoveď môj bývalý spolužiak z vysokej školy profesor Ambrózy, alebo geograf kartograf Marek Hanulík z Považskej Bystrice.

Na budúci rok avizovaná kompletná verzia poslednej Rossiniho opery na slávnu Schillerovu drámu Guillaume Tell, vari s najrozspievanejším Juanom Diegom Flórezom, zasa láka, lebo bude dôstojne nadväzovať na ukončený skvostný XXXIII. ročník Rossiniho operného festivalu v Pesare.

Tak zase som sa ocitol v nevítanej mediálnej pozornosti. Keď ma premiér Petr Nečas určil za svojho poradcu pre ľudské práva a zahraničnú politiku pred dvoma rokmi a dvoma mesiacmi, mnohé ľavicové skupiny proti mne demonštrovali. A boli toho plné médiá. Keď premiér teraz v októbri spoluprácu so mnou a môj zmluvný vzťah s Úradom vlády ČR ukončil, situácia sa zopakovala, ale našťastie v menšej miere. Teraz žiadne demonštrácie neboli, len záujem médií a žiadosti o rozhovory. Čo sa dá prežiť...

Vraj je národným jedlom Bieloruska. Nebyť bryndzových halušiek, určite by sa stala jedným z horúcich kandidátov aj na to naše. Niekde ju volajú zemiaková baba, niekde haruľa a inde zas celkom obyčajne – zemiaková placka.