Na strednej škole sme sa hrali na štáty. Ja so susedom Orechom sme boli Kanada. Gešo s Maskom boli Švédi. Orech, Gešo a ja sme boli v trojici Paraguaj. Kanada mi bola sympatická odmalička, často práve táto krajina vyhrávala aj moje sólo hry, myslím, že doteraz drží rekordy minimálne v hre valcobedmintonu či žonglopingpongu.

Dobré načasovanie je umenie. Vedia to mnohí. Umelci, športovci, politici. Podľa ministra vnútra to nevedeli organizátori Dúhového pochodu v Bratislave. Nepočul som, že by pre neho bol problém v hádzaní kameňov a všeličoho iného extrémistami ani v tom, že sa pochod napokon nekonal.

Toto je drsný príbeh z Petržalky. Máme v tejto nechvalne známej mestskej časti kanceláriu. Tmavá noc, asi dve hodiny po polnoci. Idem domov, bolo to v čase krátko pred festivalom, keď bežne pracujeme hlboko do noci. Mimochodom, dnes som si začal len tak spievať pieseň práce, zistil som, že ten text viem stále naspamäť, dobre ho do mňa natlačili...

Už som si prečítal mnohé vysvetlenia, prečo je niekto na sociálnych sieťach. Tak teraz napíšem ja, prečo na nich nie som. Mám rád internet. Mám rád jeho možnosti, páči sa mi spojenie s celým svetom, veci fungujú ľahšie, mnoho vecí sa dá overiť, mnoho sa nedá ututlať. Vďaka diskusiám na rôznych fórach sa aj my naivní dozvedáme, s kým vlastne žijeme.

"Ja som Dick," podal mi v máji 1995 ruku velikán detektívok zo sveta dostihov a spolu sme vykročili žrebčínom v Topoľčiankach, kde sa celý vesmír skoncentroval do dôležitého detailu: kone akoby Dicka Francisa už dlhé roky dôverne poznali.Chlapík s prešedivenými vlasmi im zavše čosi pošepol do ucha, pohladil ich po chrbte, potľapkal...

Akurát som bol v Ostrave. Počasie začalo "topit" a sneh sa začal topiť. Je to teda riadne čudo, voda a topí sa. Aj keď je možné, že sneh si nemyslí, že je voda, sneh si možno myslí, že je niečo viac, veď z vody sa snehuliak postaviť nedá, aj vločky sú také pekné, dokonalé, možno aj prijíma výzvy a schvaľuje si rôzne deklarácie, každé ráno začína spevom Sniežik sa nám chumelí a čo ja viem čo.

Prosím si café latte, ale z nízkotučného mlieka. Predstavujem si, ako to nízkotučné čudo čaká, kým ho voľakto vypije a bude snívať o tom, aký je vysoký a chudý.

Veľká noc to nemá jednoduché, v porovnaní s Vianocami ťahá v obľúbenosti zjavne za kratší koniec. Oba tieto silné kresťanské sviatky boli pre komunistov ťažkým orieškom, skúsili ich aspoň premenovať – tak ako Vianoce označili za Sviatky pokoja a mieru, tak chceli podstatu Veľkej noci schovať za ničneznamenajúce označenie Sviatky jari.

No, dúfam že ste už dospievali. Alebo nie? Tak šup, šup! A spolu: Nerob si starosti, Miško, nie si takýýý starý pááán,... Hotovo? Fotka na stole je? Verím, že áno, veď by ste hádam neporušovali nariadenie, ktorým chcem zvýšiť lásku ku mne. Neviete o tom nič? Tak len pripomínam, že tieto články smú čítať len mne oddaní čitatelia s mojou fotkou na stole a pred každým prečítaním o mne musia zaspievať peknú pesničku.

Veľmi ma zaujal tohtoročný mediálny ošiaľ okolo vianočného hitu číslo 1 v Anglicku. Vyhrala skupina Rage Against The Machine s takmer 20 rokov starou (aj keď skvelou) pesničkou Kill in the Name. Všetko sa udialo vďaka kampani dvoch nadšencov na internete, do ktorej sa neskôr zapojili státisíce vrátane Paula McCartneyho či sympaťáka Mekyho.