Veta „jeden akord a pravda“ sedí na Lou Reeda ako uliata, no v skutočnosti tento newyorský hudobník, ktorý zomrel minulý týždeň, svojou tvorbu tento slogan vlastne vymyslel.

Na svete existuje mnoho jedál, ktorým prisudzujeme mylný pôvod. Napríklad o špagetách à la carbonara si myslíme, že sú z Talianska, a pritom je to vynikajúci americký exportný produkt. Podobne sa domnievame, že segedínsky guláš pochádza od Szegedu. Chyba!

To, že sa niekde vysielajú len cenzúrované alebo tendenčné správy, je aj v dnešnej dobe ešte stále bežné. Ale že obyvatelia danej krajiny o tom nevedia, tak to je už niečo! Za komunizmu moji rodičia vedeli, že v novinách sa nič nedočítajú. Správam sa každý normálny človek trpko smial a všetci, čo sa chceli niečo dozvedieť, naladili si Slobodnú Európu. Aspoň tak si pamätám svoje detstvo – nosila som traky VPN a keď mi moja najlepšia kamarátka povedala, že jej rodičia sú komunisti, tak som ju začala ako 6-ročná presviedčať, že je to zlé.

Keď sa stal pred štrnástimi rokmi Vladimír Ledecký starostom, pripomínal Spišský Hrhov ľubovoľnú zaostalú a vymierajúcu obec. V segregovanej rómskej osade sa žilo v chatrčiach. Dnes je to príklad bezproblémového spolužitia. Čo sa tam vlastne udialo?

Bolo raz jedno sovietske dieťa, narodené v roku 1960 v Dnepropetrovsku, ktoré vyrastalo v päťposchodovom paneláku. Otec rodinu opúšťa, Júlia je dobrá žiačka – nikto v triede nedokáže zložiť kalašnikov tak rýchlo ako ona.

Sudcovia chcú ďalší milión Denník Nový Čas čelí ďalšej žalobe na ochranu osobnosti pre články o škandalóznom večierku v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach. Tentoraz ju podali členovia združenia Justičný Oskar, ktorí žiadajú od vydavateľstva Ringier a autorky článku Júlie Mikolášikovej až milión eur.

Pracoval pre prezidenta Viktora Juščenka a bol ministrom pre európsku integráciu vo vláde Júlie Tymošenkovej. Slovensko navštívil počas konferencie Globsec. O dnešnej situácii na Ukrajine hovorí otvorene. Oleg Rybačuk.

Múdrosť rozprávok a Biblie. Občas, keď som prišiel do rodiny, kde boli deti v predškolskom veku, hlbokým basom som zahlásil: „Kozliatka, kozliatka, otvorte, ja som vaša mamička.“ Deti sa smiali, lebo vedeli. Aj v Biblii píšu, že vystúpia falošní proroci a budú hlásať: „Ja som záchranca, ja vás vyslobodím!“ Neverte im. V opere Faust a Margareta sa Mefisto prechádza po javisku ako mních s ružencom po kolená. Potom odhodí tieto tradične klerikálne znaky a rozpúta peklo. Stáva sa aj v našom svete. Zjaví sa muž s náznakmi stredovekého dresu a všetci zmĺknu. Stali sa laikmi.

Patrí to do našej kultúry. Ak niekto urobí ťažké rozhodnutie, kde ide o veľa, o život, musí sa zveriť svojim najbližším. Oznámiť im svoju voľbu. Už nie na diskusiu. Na potvrdenie, uznanie, na modlitbu. Ak niekto, koho máme radi, ide na ďalekú cestu, na dlhý čas, má všetko zbalené, prekontrolované, už len sedíme, mlčíme, čakáme na hodinu H. My, čo sme hodní dôvery, už ťažko hľadáme slová. Pohladíme, objímeme. „Držím ti palce, nech sa ti darí“. Tak „žehnajú“ rodičia svoje malé deti pred odchodom do školy, do sveta, dospelé pred životnou voľbou. „Vždy sme pri tebe stáli, nech to skončí akokoľvek, tu máš svoj domov“.

Angela Merkelová, Bono, Vitalij Klyčko a Julia Tymošenková boli hlavnými hviezdami dublinského kongresu Európskej ľudovej strany (EPP). Rodina kresťanskodemokratických strán z celého kontinentu sa chystá do volieb, ktoré môžu prekresliť politickú mapu EÚ.