Všetkým, ktorí nechápu nostalgiu mnohých Slovákov za socializmom, možno odporučiť výlet do kedysi slávneho sklárskeho mestečka v Slovenskom rudohorí. Volá sa príznačne Utekáč.
Dnes bude v Košiciach blahorečená Anna Kolesárová, dievča, ktoré si udržalo svoje hodnoty aj napriek tomu, že ju to stálo život. Hrdinovia sú raz takí, nekompromisní.
Čo prinesie krajine horúca politická jeseň? Môže Kiskova strana zásadne zmeniť politickú scénu? Kto má šancu vyhrať prezidentské voľby? A kto by bol najlepší primátor Bratislavy? Odpovedá analytik a publicista Marián Leško.
Počas dní otvorených dverí sa vždy pred Kramářovou vilou vinie zástup návštevníkov. Vila totiž zväčša slúži ako reprezentatívne sídlo vlády Českej republiky. Čo je na tej budove také zaujímavé? Architektúra ani nie.
Medzi budovami, v ktorých sa zrodila americká nezávislosť, sme našli sochu anonymného muža s parochňou a zvitkom papiera v ruke. Pod sochou sa nachádza jednoduchý nápis: „The Signer“.
„Prečo u vás nie sú omše a nemodlíte sa každý deň? Veď ste katolíci!“ spustil na mňa bývalý kňaz jednej malej cirkvi, ktorý u nás hľadal útočisko. Vedel som, že to nebude príjemný rozhovor. Napriek tomu som sa mu nechcel vyhnúť.
Pamäťou roka 1968 ostalo ľudské nadšenie, ktoré sa spájalo s nádejou na socializmus s ľudskou tvárou. Rok 1968 bol atmosférickým prísľubom, a u ľudí tak vyvolával entuziastické očakávania.
Tie udalosti delí 50 rokov a celkom iné svety – a predsa je v nich toľko podobného, až to zabolí. Okupácia Československa a vražda Jána a Martiny sú atómovo presné zrkadlá, ktoré nás odhaľujú až na kosť.
