Som protestant, pompéznosť a monarchistická štruktúra rímskokatolíckej cirkvi mi nie je vlastná a v pápežovi nevidím Božieho zástupcu na svete, ale iba "brata v Kristovi". No chcem napísať pár slov na jeho obranu.

Skoro každý pozná podnikateľské rodiny, ako sú Hiltonovci, Murdochovci či zakladatelia automobiliek Peugeot a Ferrari. No aj u nás na Slovensku sme mali úspešných a ctihodných podnikateľov. Ich mená sú okrem ich potomkov a historikov verejnosti v podstate neznáme.

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

Pre hudobníkov je cťou, že jedným zo symbolov tej-ktorej krajiny je hudba. Neviem, kto to zaviedol, bol to však správny počin, minimálne pre činelistov a tympanistov, lebo činely a tympany nikto nikdy nevyužil viac ako tvorcovia hymien.

Je dokumentaristom, ktorý nechce skutočnosť len zaznamenávať, chce ju aj meniť. Preto robil filmy o nechcených deťoch, preto sa vydal na Cestu Magdalény Robinsonovej, preto chodí po rómskych osadách, preto je nespokojný s vedením Audiovizuálneho fondu. Marek Šulík.

Platí akési nepísané pravidlo, že pred Vianocami nemožno ľudí znepokojovať negatívnymi správami.

Tesná a vzhľadom na smolný záver nešťastná prehra s Ruskom, otočený duel proti Bielorusku a zvládnutá povinná jazda s Kazachstanom. Slovenskí hokejisti by sa za takú vizitku nehanbili ani v plnej sile so všetkými hviezdami.

Dvadsať rokov vedieme vojny o národné symboly. Od názvu štátu, ako túto kauzu opísal v prípade pomlčkovej vojny Milan Šútovec v knihe Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“ cez štátne symboly ako vlajka, hymna či národný odev až po jazykové zákony „bez výnimky“ hľadáme výlučné národné poslanie, mesianistický „vyvolený národ“.