Minulý rok sme na Bažant Pohode prežívali veľký žiaľ, ale je dobré, že festival sa rozhodol ísť ďalej. Minulý víkend sme na trenčianskom letisku zažili jeho najsilnejší a zároveň najlepší ročník.
José González je v zákulisí rovnaký ako na pódiu: nenápadný až plachý, tichý a priateľský. Dve hodiny pred jeho koncertom na Pohode sme sa rozprávali o biochémii, pesničkách a melanchólii.
„Život je úzky most, no ty sa nesmieš báť,” spieval rabín Zev Stiefel v nedeľu ráno a uviedol tým bohoslužbu, ktorou sa skončil jeden z dvoch najsilnejších ročníkov festivalu Bažant Pohoda.
Pohľad na amerického speváka Adama Greena bol dosť žalostný. Oči, unavené z dlhej cesty, sa rýchlo zamilovali do miestneho piva, a tak spolu so skupinou zobral Pohodu útokom. Jeho koncert patril k najlepším na festivale.
Je to jediný slovenský film, ktorý mohli tento rok vidieť návštevníci prestížneho festivalu v Cannes – bol jedným z deviatich, ktoré spomedzi 1 600 prihlásených študentských filmov vybrala porota do sekcie Cinéfondation.
Po pol roku žilinskí znalci ukončili skúmanie zrúteného stanu z Pohody a tisíce účastníkov festivalu môžu dostať zaslúžené odpovede. Tie však príbuzných nebohej Nikolky a Martina nepotešia: na trenčianskom letisku nezabíjal prírodný živel, ale banálne zlyhania nemeckého podnikateľa.
Predveľkonočný pôst sa viacerí návštevníci klubu Randal rozhodli o deň odložiť. Na Popolcovú stredu bol totiž pre chorobu preložený bratislavský koncert skupiny Diego. A ten si nemožno len tak ľahko nechať ujsť. Bez ohľadu na pôst.
