V troch automobilkách v Európe sa v posledných týždňoch hovorilo o prepúšťaní. Opel plánuje zatvoriť jeden zo svojich závodov v Nemecku v roku 2016, Peugeot zasa potvrdil chystané uzavretie závodu pri Paríži na rok 2014, a po vlaňajšom zatvorení jedného zo závodov Fiatu v Taliansku sa teraz hovorí aj o možnosti ukončenia výroby v ďalšom.

Jan Švankmajer (1934) nazval tvorivý proces medzi inšpiráciou a výsledným artefaktom „mínovým poľom vlastných obsesií". A najvplyvnejší psychológ minulého storočia C. G. Jung zasa hovoril o nutkavých predstavách ako o stotožnení vedomia s nevedomými obsahmi nášho prežívania skutočnosti.

Máj je pekný mesiac. Nádherný. Prvý máj je výnimočný. Najväčšiu úctu mu dali bratia Česi, ktorí si ho spolu s prvým aprílom – ďalším rovnako pekným a dôležitým dňom – uctili až tak, že ho vyčlenili z mesiacov a dali mu zvlášť meno. První máj. Apríl. Ostatné májové dni sú v Česku květnami, aprílové zas dubnami. Neviem, ako majú riešené kalendáre, či majú štrnásť mesiacov a v mesiacoch máj a apríl je len jeden deň. V každom prípade ich treba za tento prístup oceniť, oba dni si zaslúžia samostatné pomenovanie.

Kúpil som si v Poľsku pred niekoľkými týždňami zaujímavú knihu. Na obálke sú priateľsky sa objímajúci nemeckí a slovenskí vojaci po dobytí poľského Zakopaného. Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka prepadlo v septembri 1939 Poľsko a dostalo za to aj odmenu v podobe neveľkých území okolo Tatier. História je, samozrejme, zložitejšia. Poliaci zase okupovali neveľkú časť Tatier po Mníchovskej dohode a po prvej svetovej vojne boli o „národnostne nevyhranené“ územia dlhé ťahanice.

Močiť a vyrábať z toho vlákna sa môže (močila konope, močila; žaba jej do čižmy skočila), sušiť a fajčiť sa to nesmie. Teda, nesmie ako nesmie. V Holandsku sa to môže aj fajčiť (I’d like to hulit, hulit; van Basten, Rijkaard, Gullit), ale u nás nie.

Prvý pohľad na Vlada Žáka nenapovedá, že pred vami stojí „služobník Boží“. Je mladý, používa jazyk chalana z bratislavského sídliska a namiesto sutany nosí moderné civilné oblečenie. No prvý dojem klame.

O bratoch Grimmovcoch vieme, že boli zberateľmi rozprávok, vďaka nim poznáme Snehulienku, Popolušku, Červenú čiapočku, Šípkovú Ruženku, Vlka a sedem kozliatok, Žabieho princa, Janka a Marienku, Perinbabu, Kráľa Drozdiu bradu, Vtáka ohniváka, Kocúra v čižmách.

Ani neviem, kedy mi to napadlo, ale nejako som to vyriešiť musel. Oslavovali sme narodenie prvého vnuka mojej novej priateľky, znie to síce zvláštne, ale oboje platí, a ja som Lídu len tak mimochodom a trochu zo žartu požiadal o ruku. Všetci sme sa zasmiali. Lída povedala áno, ale po niekoľkých týždňoch sa jej jedno z jej detí spýtalo, kdeže má odo mňa prstienok.

Už léta čtu na internetu, výběrově samozřejmě, diskusní fóra pod texty, která považuji za důležitá. Jako bych si chtěl opakovaně připomínat, kde žiji, kdo všechno je, nebo může být, můj soused, kolega, spoluobčan. Ti diskutéři jsou, v drtivé většině, narváni záští a závistí.

Česko a Slovensko si na dôkaz, že má talent, opäť zvolilo najtalentovanejšieho súťažiaceho. Prvého už našlo pred rokom a aj ho poslalo do Ameriky, kde sa, samozrejme, žiadna kariéra nekonala, lebo, prečo by sa mala? Vystúpenie silových akrobatov na mieste, kde má Cirque De Soleil niekoľko stálych scén, už aj tak znie ako nepodarený žart.