Výsledok vojny na Ukrajine zásadne ovplyvní Slovensko. Ak sa dostane k moci Fico, čaká nás osud Maďarska. Robert Fico sa už nemá kam vrátiť. Stal sa z neho extrémista a v záujme zachovania svojej slobody je ochotný vládnuť s fašistami.

Predstavenie, ktoré sa dva mesiace rozohráva ako vládna kríza, je definitívnym potvrdením infantilnej nezodpovednosti a neštátotvornosti „podzurindovskej“ generácie politikov zlyhávajúcej vo svojom základnom poslaní.

Treba vidieť veci jasne. Krst ohňom menšinovej vlády uprostred cválajúcej krízy – o ktorej nezhoda panuje iba v tom, či tu taká nebola sto rokov, alebo „len“ od druhej svetovej vojny – slovenská politika nezvládne. Nemá na to politickú kultúru, ľudí ani inštitúcie.

Zastavenie dodávok plynu do Poľska a Bulharska je zatiaľ najostrejším pokusom Kremľa rozložiť jednotu EÚ. Toto „zastrašovanie a vydieranie“, ako krok pomenoval Joe Biden, preverí odhodlanie Západu.

Za predčasné voľby sa vo svojej správe podmienečne vyslovila už aj prezidentka. No impulz premyslieť si ešte raz, že čím neskôr sa vráti Fico, tým lepšie pre Slovensko, okamžite vyslal generálny prokurátor Žilinka.

Vyjadrovať sa (v stredu) pred hlasovaním o nedôvere vlády k budúcnosti je fakticky nemožné. Ani jeden zo scenárov – vláda odvolaná/neodvolaná – však nič nemení na teste ohňom, ktorý podstúpi susedská, európska i zahraničná politika SR na Rade EÚ.

Zrejme najlepšia porovnávacia analýza od exguvernéra ČNB Luďka Niedermayera dáva zdanlivo za pravdu názorom o úspešnom príbehu samostatného Slovenska. Je to naozaj tak?

Po neplatnom referende a zmene ústavy, ktorá otvára cestu k skráteniu volebného obdobia uznesením ústavnej väčšiny NR SR, sa ako najpravdepodobnejší zo scenárov javia predčasné voľby koncom septembra.

Na domácej scéne pokračovala šou jedného muža a padlo dôležité prezidentské veto, udalosťou týždňa však bol bruselský kompromis o ropnom embargu, ktorý uvoľnil cestu šiestemu kolu sankcií.

Ešte pred odvolávaním Matoviča prišiel veľký aktualizačný moment z Talianska. Predčasné voľby tam priviedli k moci garnitúru skôr radikálne a extrémne pravicovú, než pravostredovú.