„Život je úzky most, no ty sa nesmieš báť,” spieval rabín Zev Stiefel v nedeľu ráno a uviedol tým bohoslužbu, ktorou sa skončil jeden z dvoch najsilnejších ročníkov festivalu Bažant Pohoda.
Pohľad na amerického speváka Adama Greena bol dosť žalostný. Oči, unavené z dlhej cesty, sa rýchlo zamilovali do miestneho piva, a tak spolu so skupinou zobral Pohodu útokom. Jeho koncert patril k najlepším na festivale.
Je to jediný slovenský film, ktorý mohli tento rok vidieť návštevníci prestížneho festivalu v Cannes – bol jedným z deviatich, ktoré spomedzi 1 600 prihlásených študentských filmov vybrala porota do sekcie Cinéfondation.
Po pol roku žilinskí znalci ukončili skúmanie zrúteného stanu z Pohody a tisíce účastníkov festivalu môžu dostať zaslúžené odpovede. Tie však príbuzných nebohej Nikolky a Martina nepotešia: na trenčianskom letisku nezabíjal prírodný živel, ale banálne zlyhania nemeckého podnikateľa.
Predveľkonočný pôst sa viacerí návštevníci klubu Randal rozhodli o deň odložiť. Na Popolcovú stredu bol totiž pre chorobu preložený bratislavský koncert skupiny Diego. A ten si nemožno len tak ľahko nechať ujsť. Bez ohľadu na pôst.
Logo nášho festivalu vymyslel Martin Beďatš. Niekedy na jar 1997 som ho poprosil, aby vymyslel niečo, čo by mohlo symbolizovať pohodu. Martina som vtedy poznal roky. Je to mimoriadny zjav, najpriamejší človek, akého poznám.
