Je to 350 km. Neexistuje vzdialenosť, ktorú by neprekonal futbalový fanatik, ktorý chce vidieť svoj tím. Tých 350 km je nič v porovnaní s cestou, ktorú o týždeň absolvujú slovenskí priaznivci, ochotní vidieť našu reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Tristopäťdesiat kilometrov, takú vzdialenosť sme spolu s tromi tisíckami Slovákov absolvovali autom do Klangenfurtu, kde naša reprezentácia odohrala prípravný zápas s Kamerunom.

Je to už dvadsať rokov, čo som na jednom bratislavskom dome uvidel nápis "Volíte Weissa - sloboda, maj sa."

"Všechny děti bydlí na sídlištích nebo v domech. Každý dům má místnosti. Všechny domy dohromady pak tvoří jeden velký dům. A ten velký dům je naše země. Naše vlast. Města jsou pokoje tohoto velkého domu, naší země. V domech bydlí tatínkové a maminky. Jsou to naši rodiče. Každé dítě má rodiče," vysvetľuje učiteľka deťom v škôlke, zatiaľ čo upratovačka postaví vedľa dverí prázdny odpadkový kôš.

Akcia K a Akcia R: dve perfídne operácie, pri ktorých boli pred šesťdesiatimi siedmimi rokmi na základe rozhodnutia špičiek komunistickej strany zlikvidované stovky mužských i ženských kláštorov.

Komunisti predpokladali, že zničiť rehole nebude na Slovensku úplne jednoduché. Odhadovali, že to potrvá asi 50 rokov a v roku 2000 sme mali byť krajinou bez mníchov.

Milý Emil, prepáč, ak som sa ťa dotkol, keď som v minulom liste vyjadril podozrenie, že Mirka by mohla byť tvoja dcéra. Ale pochop môj šok, keď som sa dozvedel od jej matky, že otcom som ja. V takej situácii človek hľadá nejakú záchranu, ako sa vraví "topiaci sa aj slamky chytá" a ja som sa naozaj cítil ako topiaci.

Každý spisovateľ je rozprávač, ale pri mene Šikula sa to slovíčko vždy vyslovovalo s veľkým R! Živel rozprávačstva, ktorým bol posadnutý, sa však nezriedka obracal proti nemu vo výčitke, že je viac rozprávačom ako literátom, že viac príbehovú hmotu prijíma, ako ju formuje a organizuje.

Amália Babitz sa narodila roku 1909 v Deutsch Proben, teda dnešnom Nitrianskom Pravne. V tom čase bola dedina z 80 percent nemecká. Amália bola veľmi atraktívne dievča a napriek tomu, že bol o ňu medzi miestnymi mladíkmi značný záujem, zaľúbila sa do slovenského učiteľa z Prievidze Antona Horského a v roku 1934 sa zobrali. Mladomanžel učil na škole a okrem toho vyučoval hru na husliach. Tri roky po svadbe sa im narodilo dievčatko, neskôr chlapček. Manželia bývali v Prievidzi, ale Amália udržiavala úzky kontakt s milovaným Pravnom. Vyzeralo to, že ich šťastiu nič nestojí v ceste. Nad Európou sa však už sťahovali mraky.

Na obálkach kníh vystupuje ako Jozef Urban, ale všetci ho volali Jožo. Jankovia boli v slovenskej umeleckej societe divní – ale Jožovia boli diví. Jožo Nižnánsky, Jožo Ráž, Jožo Urban...

Za umením som si tu v strednej Európe navykol chodiť do Viedne. A umenie, to je popri lyžovaní zrejme jediný dôvod, prečo sa v zime, snehu a mraze vydať niekam na cestu – samozrejme, s výnimkou hôr a lyžovania.