Vojnu s dezinformáciami, respektíve vojnu proti vojne s dezinformáciami (ktorá sa vedie najmä na alt right fronte), je možné sledovať iba z rýchlika. Deň čo deň sa čosi melie.

Komentátor Peter Schutz je presvedčený, že Peter Pellegrini sa napriek tomu, čo hovorí, po voľbách dohodne na vládnutí so Smerom. Slovensko na to tvrdo doplatí.

Viac než miliardová „pomoc rodinám“ je posledné číslo šoumena v kostýme ministra financií, ktorý kombináciou svojho vplyvu ako predsedu najsilnejšej koaličnej strany a posadnutosti stále diktuje agendu slovenskej politiky.

Ďalší z odkladov parlamentnej schôdze, ktoré Kollár pravidelne naťahuje až na týždeň, podporuje dohady, že v hre sú už aj tie tri mesiace, po ktorých prezidentka môže prikročiť k rozpusteniu parlamentu, ak stále nie je uznášaniaschopný. Teoreticko-špekulatívna možnosť predčasných volieb by sa tak obrátila na istotu.

Po piatich obetiach cestného piráta vyzerá dvojnásobná vražda z nenávisti ako znamenie, že Bratislava sa mení na Chicago. Také dramatické to snáď nebude, hoci poprava dvoch nevinných ľudí je niečo neuveriteľné.

Neotvorenie parlamentnej schôdze, keď do potrebných 76 hlasov nedodala hlasy dnes už opozičná SaS, je úvodníkom do sezóny plnej chaosu, ktorá zrejme potrvá až do riadnych či predčasných volieb.

Faktom je, že keby sa v nejakej krajine chaos na politickej scéne blížil slovenskej realite, nastúpili by predčasné voľby: štandardné univerzálne riešenie. Situácia, keď niet v parlamente nieže jasnej väčšiny, ale od zákona k zákonu – okrem Smeru s Republikou – ani predvídateľného spojenectva, je kritická až zhubná pre štát i spoločnosť.

Ani v piatok sa nevyjasnilo, ako dopadne ďalšie kolo politického karate Matoviča so Sulíkom. Jasné je len to, že predávať ako „protiinflačný“ balíček vlastnú fixnú ideu rodinnej politiky je nešťastné a fiškálne nezodpovedné.

Autor nevie, ako minister vnútra Mikulec napokon dopadne. Toľko ale vie, že „nezvládnutie migrácie“ nie je dôvodom, prečo by mal byť odvolaný práve v tomto parlamente.