K doterajším šiestim okruhom Slovenského rozhlasu pribudli dva nové. O ich zameraní a obsahu hovorí programový riaditeľ SRo Ľuboš Machaj.

Šalamún a Matata, moji sprievodcovia z kmeňa Masaj, kráčajú vpredu. Sú štyri hodiny ráno, na západe sa črtajú hory Východoafrickej priekopovej prepadliny. Mám devätnásť, som sám, šesťtisíc kilometrov od domova, jediný beloch široko-ďaleko. Prežívam svoj tanzánsky sen.

Aby sa vyhol vojenskej službe prišiel v roku 1976 do Československa. Učil francúzštinu, priatelil sa s výtvarníkmi, ktorí nemohli vystavovať a s ľuďmi, ktorí boli kritickí voči komunistickému režimu. Hoci je vyštudovaný filozof, radšej má umenie, ktoré je podľa neho lekciou pokory. Étienne Cornevine.

Túlať sa mesiac po Holandsku s fotoaparátom na krku bola výzva. Výzva, ktorú som neodmietol a spravil som dobre. Výzva, ktorú by som si ešte aspoň raz rád zopakoval.

Do Bratislavy prišiel krátko po tom, ako si vo Frankfurte prevzal Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov, zrejme najprestížnejšie ocenenie, aké môže spisovateľ v Európe dostať. Je jedným z najvýraznejších talianskych autorov a intelektuálov, začiatkom osemdesiatych rokov napísal vynikajúci literárny cestopis Dunaj. Hovorí, že nápad spracovať cestu od prameňa k ústiu najväčšej európskej rieky do „sentimentálneho románu” dostal práve v Bratislave. Claudio Magris.

Rudolf Sloboda (1938 – 1995) bol v slovenskej literatúre prítomný od polovice šesťdesiatych do polovice deväťdesiatych rokov. Celý čas sa v nej pohyboval na okraji, a predsa sa akýmsi tajomným spôsobom ocital uprostred diania. Alebo sa literárny pohyb vždy ustálil okolo neho? Bol to sebastredný narcis alebo „druhý človek“ slovenskej literatúry?

Hudobné kluby sú fascinujúce miesta. Niekedy netuším, čo vedie ľudí k tomu, aby sa pozerali na zopár jedincov a jedinkýň (slovo jedinec zatiaľ nemá ženskú verziu, myslím si, že je najvyšší čas ju zaviesť), ktorí vyludzujú rôzne tóny a do toho spievajú o láske a sem-tam aj o niečom inom.

Tento týždeň netreba nakupovať kalendár so sporo oblečenými dievčatami v „kroji“, ale radšej sa vybrať na výstavu Otisa Lauberta. Plus ďalšie kultúrne tipy na najbližší týždeň.

Dozvedáme sa šialené veci. Tušili sme o nich, no až teraz to počujeme na vlastné uši.

Vzťah zakladateľov k hudbe ich od vlastných kapiel priviedol k výrobe tričiek s potlačou pre hudobných interprétov a festivaly, tzv. „merchandise“ alebo skrátene „merch“. Dnes sa už jedenástym rokom starajú o modernú a udržateľnú firmu, zaoberajúcu sa distribúciou a potlačou textilu – MERCHYOU.