Robert Fico chcel vládnuť s Mikulášom Dzurindom, ten zase s Vladimírom Mečiarom. Pre širokú verejnosť možno šokujúce, pre novinárov a politikov však určite nie. Napriek tomu nie je možné niektoré správy americkej ambasády o Slovensku ignorovať.

Uplynulé dni na finančných trhoch boli ako jazda na húsenkovej dráhe. Opätovný pád do recesie nie je vylúčený. Politici zatiaľ pokračujú v improvizácii a látajú raz hento a raz zase ono. Pomaly im však dochádza munícia. O dôvere trhov a trpezlivosti voličov ani nehovoriac.

Emil, mám problém, skôr taký problémik, vlastne o nič nejde. Nebaví ma čítať noviny. Zdá sa mi, že v nich nič neni. Zase som napísal „neni“, viem, že je to nesprávne, ale odjakživa hovorím „neni“, tak prečo by som mal písať „nie je“.

Okrem kliešťov a podobnej hávede prebudilo hrejúce slnko k aktivite aj odborárov. Kovácki, železničiarski, vodičskí, prepravcovskí a ďalšie druhy sa pchajú pred objektívy a neprestanú s tým, až kým zasa nebude zima. Ale všimli ste si niekedy, že by medzi nimi postávali a z bagiet odštipkávali odborári zastupujúci pracovníkov z reklamy, marketingu a ďalších typicky asapiensovských odvetví?

„Už sa to trhá!“ Kričala nadšene moja žena a ukazovala na zatiahnuté nebo nad nami. Zase to raz na ňu prišlo. Po fáze Terazfaktnemámčas pravidelne prichádza fáza Poďmesiužiťprírodu. Pointou má byť jej šťastie.

Mnohí boli presvedčení, že Rakúsko sa po smrti Haidera opäť stane nudnou krajinou zaplnenou eurokonformnými politikmi a poslušne zívajúcimi voličmi. Omyl. Náš juhozápadný sused čoskoro zase šokuje Európu. Už dnes sa dvíha opona. A za ňou stojí Heinz-Christian Strache.

Južní Slovania to majú u nás západniarov akési nahnuté. Je pravda, že spotreba brilantíny je v tejto časti sveta údajne druhá najvyššia hneď po Argentíne, ale až takí rozdielni zase nie sme.

Podľa knihy Nikto to tu neprežije bol Jim Morrison veľkým básnikom, no podľa pamätí iných zas opilcom a násilníkom. 3. júla 2011 uplynulo presne štyridsať rokov od tragického skonu speváka skupiny The Doors, ktorého smrť je dodnes zahalená tajomstvom.

Košice boli jednoducho maďarské, píše v novinovom článku z roku 1933 maďarský spisovateľ a košický rodák Sándor Márai. Text vychádza prvýkrát v slovenskom preklade.

Tentoraz to bolo vďaka ministrovi školstva, ktorému sa (azda právom) nepozdáva úroveň niekoľkých návrhov, a tak má zábrany posunúť ich prezidentovi. Pokrokom je, že sa snaží neporušiť pritom zákon a neriešiť to plošnými prikázaniami, ktoré vždy postihnú viac tých poriadnych. Ale nič podstatné tým nerieši.