„Kto sa dnes chce ťahať s Európskou úniou, keď potrebujeme eurofondy?“ Premiérov výrok z doby krátko po posledných voľbách dokonale ilustruje vzťah väčšiny ľudí k eurofondom. No ich prílev nie je pre Slovensko výhra. Príliš často sa to končí mrhaním vzácnych zdrojov.

Raz za dva roky sa dozvieme, ktoré nové či zrekonštruované domy dostali najlepšiu fasádu. Minulý týždeň bolo vyhodnotenie súťaže Fasáda roka 2012.

Pred piatimi rokmi americká súkromná inštitúcia Svetový pamiatkový fond (WMF) zaradila banskoštiavnickú Kalváriu z polovice 18. storočia na zoznam sto najohrozenejších pamiatok vo svete. Dnes vidno prvý veľký výsledok obnovy.

Pred storočím Čínu označovali za „chorého muža východnej Ázie“. Jej význam vo svete bol úplne okrajový. Ani založenie Čínskej republiky na začiatku 20. storočia neprinieslo väčšine obyvateľstva zvyšovanie životnej úrovne. Potom prišiel komunista Mao a ťažká ekonomická kríza. Až sa zrodil súčasný ekonomický zázrak, ktorý však naráža na svoje hranice.

Po Krobotovej inscenácii Idiota v bratislavskej Astorke prináša Mestské divadlo Žilina Kudláčovu inscenáciu Zločinu a trestu. Fiodor Michajlovič Dostojevskij je, zdá sa, stále aktuálny.

Jej plavecká kariéra trvala vyše tridsať rokov. Robila svetové rekordy, nosila medaily z olympiád i majstrovstiev. Ale to je minulosť. O pár dní sa jej narodí druhé dieťa a plánuje byť matkou na plný úväzok. Martina Moravcová.

Dlhovou krízou eurozóny ťažko zmietané Grécko zrejme bude potrebovať ďalší (už v poradí tretí) záchranný program. Časť obyvateľov krajiny na brehu Egejského mora zatiaľ volí bizarné formy odporu, aby sa vyrovnali s kafkovskou každodennosťou života vo svojej vlasti.

Igor Lengyel vyhral v súťaži Ernst&Young titul Podnikateľ roka 2012 v oblasti inovácií. Jeho firma NMS je lídrom v 3-D meraní, ktoré sa využíva predovšetkým v priemysle. Medzi zákazníkov tejto spoločnosti patrí okrem iného aj bratislavský Volkswagen.

Život pri Ženevskom jazere sa začína ešte pred svitaním. A nič nedokáže tak naštartovať deň, ako vypočuť si symfonický orchester o šiestej ráno. Vnemy pracujú na maximum, tóny huslí prekrýva len žblnkot vody a spev vtákov oslavuje život a nový deň.

Keď som v roku 2002 dopisoval diplomovú prácu o tom, ako štátna monopolná produkcia peňazí vyvoláva hospodárske cykly, bola rakúska škola ekonómie obskúrnym a zdanlivo prekonaným ekonomickým smerom, ktorý sa podľa mnohých nachádzal na jednosmernej ceste k zabudnutiu. Takmer všetci „Rakúšania“ aktívni na Slovensku sa osobne poznali a pravidelne sa stretávali na pár organizovaných akciách. Rakúsky pohľad na ekonomické javy bol v akadémii, ale aj finančnej praxi zásadnou prekážkou v kariére a mnohí ekonómovia preto pociťovali potrebu dištancovať sa od neho esejami typu Prečo nie som Rakúšan.