Kanadský fotograf Yuri Dojc rozpráva svojimi fotografiami príbeh o zániku židovských komunít na Slovensku. On sám je súčasťou toho príbehu, lebo sa tu narodil a lebo je to aj príbeh jeho rodičov.

Ráno na hoteli. Skutočnosť, ktorá môže byť riadne depresívna, ak nemá výnimočne priaznivé podmienky. Kapela spí o poschodie nižšie, frajer sa holí v kúpeľni a mne behajú po klávesnici prsty s nechtami, po piatich rokoch opäť obhryzenými.

„Musíme byť veľmi všímaví, čo nám chce táto krajina povedať,“ povedal Benedikt XVI. počas letu do Prahy v jednom interview. A zdá sa, že aspoň na jednu zaujímavú vec upozornil. Hoci si už samotní Česi zvykli o sebe hovoriť ako o najateistickejšej krajine Európy, dokonca v tom videli kus svojej identity, Benediktova návšteva im mala ukázať, že to nie je až také jednoznačné.

Íri napokon Lisabonskú zmluvu v reparáte schválili. Čelní európski politici si vydýchli a svoj prísny pohľad teraz upriamia na českého prezidenta Klausa, ktorý nechce Lisabon podpísať. Čo viedlo hrdých Írov, že zmluvu, ktorú pred rokom odmietli, tentoraz presvedčivou väčšinou podporili?

Navštíviť Dublin a nepiť pritom guiness, lepšie povedané pár guinessov, sa jednoducho nedá. Spojil som príjemné s užitočným a deň pred referendom som si urobil malý nereprezentatívny výskum.

Čakali sme búrlivého bohéma, prišiel plachý muž, ktorý radšej počúva ako hovorí. Jeho knihy sú akýmsi zaklínaním: píše o krutom, skorumpovanom Rusku, v ktorom mocipáni vládnu pevnou rukou, dúfajúc, že keď to napíše, v skutočnosti sa to nestane. Má rád Led Zeppelin a Wagnerove opery. Rusko je podľa neho unikátne tým, že stojí na ľade. Patrí medzi najznámejších ruských spisovateľov. Vladimír Sorokin.

Rusko na plnej čiare vyhralo, Gruzínsko dostalo príučku. Tak mnohí vidia rok po vojne situáciu pod Kaukazom. Skutočne je to tak? Ako žijú obyvatelia krajiny považovanej dnes za najvýznamnejšiu figúrku geopolitických šachov medzi Ruskom a Západom?

Svet morálky a politiky predstavuje špecifický problém tým, že je výsledkom ľudskej činnosti, no príliš často zjavne vzdoruje ľudským zámerom aj rozumu.

Keď som v horúce piatkové popoludnie míňal v Komárne sochu jazdca, okolo ktorej už postávala skupinka policajtov, vôbec som netušil, v akom protiklade budú tento rok moje zážitky z festivalu Arcus temporum v maďarskej Pannonhalme s absurdnou spoločenskou realitou.

Človek, ktorého očarili košík a ľahká raketa. Má 33 rokov a vysoké funkcie vo svetovom a európskom bedmintone. Trápi ho nezáujem, no nestráca nádej. Peter Tarcala.